kronika

Lepšie povedané, vraj nie je rodený Levičan, Tekovčan. Vraj sa narodil v Bardejove. Je teda rodený Šarišan.

Ale nie o tom som chcel. Chcel som o niečom oveľa podstatnejšom. Písal som dnes o tom, že tak ako nemožno za spoluvinníka znásilnenia označiť „koketnú“ znásilnenú ženu, ale len a len násilníka samotného, – tak nemožno za spoluvinníka atentátu označiť obeť atentátu lebo atentátnika „provokovala“. Vinníkom je len a len atentátnik. Nie predseda vlády, lebo sa onehdy kriticky vyjadril na adresu opozície. Jedna vec je kritika. Druhá vec je vražedný útok. Nenávisť nie je spoločné dielo obete a útočníka. Ani náhodou.

Tak toto som chcel. Pripisovať spoluvinu na vražednej agresivite niekomu za verbálnu kritiku je nehanebnosť. Apelovať na zmierenie medzi obeťou a útočníkom bez toho, aby bol útočník spravodlivo odsúdený a potrestaný, – to je hnusný alibizmus. To je pokračovanie zloby. To je voči obeti hlboká, veľmi hlboká nespravodlivosť.