kronika

Pod taktovkou relatívne vecného moderátora Mateja Baránka dnes Fico v pravidelnom formáte premiérskych monológov na RTVS odštartoval mimoriadne závažný proces. „Informoval“ verejnosť o svojom akože „osobnom názore“ na riešenie novej politickej situácie vo vládnej koalícii po zvolení P.Pellegriniho za prezidenta SR. Táto informácia tvorila iba 2-3% celého dnešného Ficovho vystúpenia. No zo strategického hľadiska bola kľúčová, bola rozhodujúca.

Fico oznámil, že pre pevnosť vládnej koalície by bolo najlepšie, aby sa na voľné miesto predsedu NRSR po Pellegrinim dostal predseda SNS A.Danko. Fico zdôraznil, že ide o čisto pragmatický, z jeho dlhej politickej praxe vychádzajúci uzáver. Politika je o moci. Úspešnosť koaličnej zdieľanej moci je v tom, že každý člen koalície, najmä ak prispel ku spoločnému úspechu koalície /v tomto prípade ku získaniu pozície prezidenta/ má zo spoločného úspechu nejaký konkrétny zisk.

Aká je dnes situácia v koalícii ? Smer z Pellegriniho víťazstva vyťažil kooperujúceho partnera v prezidentskom paláci a potvrdenie diminancie na čele slovenskej sociálnej demokracie /novému predsedovi Hlasu chvíľu potrvá, kým si získa rešpekt aspoň z polovice taký aký mal P.Pellegrini/. Hlas získal Pellegriniho prezidentúrou posilnenie straníckej zahraničnopolitickej pozície, získal možnosť vybudovať v paláci tak trochu stranícke mocenské centrum, cez ktoré sa dá v štáte všeličo ovplyvňovať /nominácie do funkcií, korekcia legislatívy, informačná výhoda…/ a kde sa dá umiestniť mnoho Hlasu blízkych ľudí /ako inak, -napospol iba odborníkov…/.

No a čo svojim príklonom k Pellegrinimu získala na poslednú – ale ROZHODUJÚCU chvíľu- pred druhým kolom prezidentských volieb SNS ? Zatiaľ nič. Dôvod, že má vo vláde viac ministrov, ako si podľa % v parlamentných voľbách zaslúži Danka a spol. sotva uspokojí. Tí ministri by boli vo vláde aj bez zvolenia Pellegriniho za prezidenta. Prírastok moci je teda nulový. Navyše, aj Hlas má vo vláde viac ministrov, než by mu podľa % v parlamentných voľbách patrilo. Čiže pre SNS nie je väčšia početnosť jeho rezortov žiadna útecha.

SNS uznáva, že jeho trochu viac ako 5%-ný zisk v parlamentných voľbách z kvantitatívneho hľadiska nie je „nič moc“. No Danko, Taraba a spol. argumentujú, že z KVALITATÍVNEHO hľadiska ide o 5 zlatých percent. Ide o percentá, ktoré rozhodli o bytí či nebytí súčasnej vlády. Danko má cez svojich 5% kontrolný balík nad existenciou súčasnej vlády. Danko to vie a ako skúsený politik sa snaží zisk z tohto balíka maximalizovať. Žiada čosi, čo je aritmeticky nadhodnotené, čo mu podľa výsledkov parlamentných volieb neprislúcha, čo je vo formálnom rozpore s koaličnou zmluvou, no žiada jednoducho to, – čo je POLITICKY logické. V trojspolku mocných žiada jednu z troch možných ústavných funkcií. Žiada, aby popri pozícii premiéra pre Smer , pozícii prezidenta pre Hlas mala svoju vrcholnú ústavnú funkciu aj SNS . Danko žiada pre SNS /a teda pre seba/ pozíciu predsedu parlamentu. Dankova požiadavka pri parlamentných 5% pre SNS sa javí byť ako nehoráznosť, no z pohľadu logiky politického zápasu je to čosi úplne logické a oprávnené.

Fico so svojim „osobným“ názorom na pridelenie uvoľnenej funkcie predsedu NRSR A.Dankovi dnes nemusel vôbec vyjsť na verejnosť. Mohol sa radšej venovať vysvetľovaniu jemnejších pozícií voči Ukrajine či naopak bojovnejších pozícii voči bruselským sabotážam Šimečku a spol. Mohol sa venovať kope strategických zákonov, ktoré má NRSR schvaľovať a ktoré majú rozpumpovať investičný rozvoj v SR, mohol sa venovať balíku úsporných opatrení a pod. – No on, starý politický harcovník, miesto toho otvoril tému, ktorá mohla akože ešte počkať. Mohla v koaličnom zákulisí vyzrievať a napokon nejako sa vyriešiť či vyšumieť sama od seba. Fico tému mocenskej rovnováhy v koalicii Smer-Hlas-SNS zdanlivo „predčasne“ a „zbytočne“ otvoril. Prečo ?

Skutočné Ficove dôvody zostanú asi navždy utajené. No dá sa o nich aspoň zaujímavo konšpirovať:

• Fico sa rozhodol riešiť potenciálne smrtonosný hoci zatiaľ len latentný problém koalície radikálnym rezom, uprednostnil ráznu verejnú diskusiu pred zákulisným vyhnívaním, lebo čím skôr s veci vyriešia, tým skôr sa na novej úrovni obnoví prieraznosť a stabilita koalície;
• Fico chce nanesením nového problému „do pľacu“ zrelativizovať vážnosť iných problémov, odkloniť pozornosť politikov, médií a verejnosti aj na iné veci, než je Ukrajina, bruselské fondy, šetrenie a pod.
• Fico nerobí nič, len prakticky už realizuje svoje zjazdové úvahy z čias vzniku koalície a prvých úvah o dôsledkoch Pellegriniovskej prezidentúry: politická mapa sa už evidentne prekresľuje; v Hlase odštartovali nové procesy; veci sa pri troche „veľkorysosti“ Hlasu či SNS dajú vyriešiť zmierlivo no môžu tiež všetko zradikalizovať -až do bodu rozpadu koalície a nových volieb-volieb, ktoré by mali posilniť Smer ako jediného či aspoň ako jediného sociálnodemokratického hráča a v prípade SNS obhájiť jej mocenské ambície alebo ich prenechať novým partnerom Smeru /Smeru+Hlasu/ : Szovetségu či Republike.

V takomto konšpirovaní by bolo možné ďalej pokračovať. Skúste v tom doma špekulovať aj sami. Pre mňa sa dnes veci pohli dosť radikálne a dosť konceptuálne. Fico naštartoval procesy, ktoré môžu mať všelijaké konce. Dianie, ktoré započalo, môže byť i dosť rizikové, dokonca aj pre Fica samotného. Nastáva skúška politickej chrabrosti a charakternosti. V Hlase, v SNS no naostatok aj v Smere samotnom.

Veľkorysosť sa v politike nenosí. Je to prejav etiky toho-ktorého romantického politika, no aj prejav naivity a charakterovej slabosti. Pellegrini pred odchodom z NRSR stihol /našťastie pre Hlas/ odovzdať svoj post formálne podpredsedovi P.Žigovi. Tým ho de facto pre Hlas uchránil. Nie nadlho, iba na „dočasne“.

Časový parameter dočasnosti môže byť pár dní /ak sa Hlas so SNS dohodne/ alebo to môže byť bolestivé niekoľkomesačné ba nedajbože aj niekoľkoročné obdobie. Hlas a SNS sa môžu dohodnúť prepustením miesta predsedu NRSR Dankovi /Hlas by sa tak o.i. vyhol nepríjemnému boju Sakovej a Rašiho/ , ale môžu sa pokonať aj sériou vzájomných ústupkov /rekonštrukcia vlády…/. Môžu sa aj nedohodnúť a za tichej asistencie Fica môžu povaliť vládu a nechať vec na predčasné voľby. Z povalenia vlády by boli vinné Hlas i SNS, no v očiach verejnosti by asi viac utrpela reputácia „nenažranej“ SNS…Preto je pád vlády a nové voľby podľa mňa iba krajným riešením.

-Záležať však nebude iba na charakteroch Hlasu a SNS. Netreba zabúdať na toho, kto celú event. koaličnú drámu dnes odštartoval. Netreba zabúdať na starého politického harcovníka Roberta Fica.