kronika

Takto dnes Pravda začína jeden zo svojich článkov. /Konkrétne ten o úspešnom teste ruskej rakety Satan 2 /Sarmat/, v súčasnosti najsilnejšej rakety sveta, štyrikrát silnejšej ako najsilnejšia americká raketa. Balistickej rakety, nesúcej viacero hlavíc samostatne smerujúcich na rozličné ciele.

Nič proti silným výrazom, nič proti žurnalistickým hyperbolám. Ja sám tu a tam niečo rétoricky /nie vecne !!!/ zveličím kvôli tomu, aby som zastavil bezcielne skrolovanie náhodného čitateľa a upriamil jeho pozornosť na to, čo momentálne považujem za dôležité. – OK, no aj žurnalistická hyperbolizácia má svoje hranice. Spočívajú vo férovosti prístupu k tomu, o čom či o kom sa píše.

V prípade V.V.Putina je označenie „ruský diktátor“ jasne neférová hyperbola. Ďaleko za čiarou súdnosti, morálky a v podstate aj medzinárodnoprávnej zákonnosti. Prečo ? 1/ Pretože V.V.Putin je zákonný ruský prezident, ktorý bol zvolený v demokratických pluralitných voľbách a zastáva svoj mandát v čase, ktorý mu bol vopred- pred demokratickou voľbou- určený. 2/ Pretože nikto, ani ten najnenávistnejší nepriateľ Ruska a najfanatickejší putinofób nespochybňuje, že za Putinom stále stojí väčšina ruských voličov. Áno, Putinova popularita trochu poklesla, ale stále sa podľa agentúr na prieskum verejnej mienky /i tých zo zahraničnou majetkovou účasťou/ jeho popularita pohybuje okolo 70%. 3/ Pretože v Rusku až na kuriózne výnimky neexistujú pouličné protesty tobôž nejaké masové protiputinovské revolty, podobné protivládnym demonštráciám z Paríža, Berlína, Londýna, Washingtonu a pod.

Môžeme si o Putinovi myslieť všeličo, aj všeličo nepekné. Môžeme byť nespokojní s jeho rozhodnutiami. Môžeme ich hodnotiť ako medzinárodnoprávne nezákonné. Môžeme Putina kvôli jeho nariadeniam /aj keď sa opierajú o platné ruské zákony/ dokonca hyperbolicky označiť za „vojnychtivého agresora“, či s gigantickou „nadsádzkou“ za „vojnového zločinca“. No minimálne z troch vyššie uvedených dôvodov ho v nijakom prípade nemôžeme označiť za diktátora. Nemôžeme ho označiť za samovládcu, ktorý rozhoduje iba z rozmaru, lebo sa mu momentálne tak žiada, lebo to vnútorne povaýuje za mravné a správne /parafráza na D.Trumpa/. Putin nikomu nediktuje čosi, čo je nad rámec jeho prezidentských ústavných právomocí alebo nad rámec jeho všeobecnej ľudovej podpory.

To, čo dnes Rusi robia napr. na ukrajinskom fronte nie je výsledok diktátu jedného muža-samovládcu. Je to výsledok želaní väčšiny Rusov. To, čo Rusi dnes na Ukrajine robia im nedadiktoval diktátor Putin ale ich vlastné vlastenecké cítenie. Môžete to označiť za cítenie nacionalistické, šovinistické, imperiálne, -ale nič nezmeníte na tom, že je to autentické cítenie ruského ľudu v súčasnosti.

Dôkaz ? Nech sa páči: ak by sa dnes Putinovi niečo stalo, čo myslíte, koho si Rusi vyvolia za jeho nasledovníka ? Najpravdepodobnejšie politického JASTRABA, ex-prezidenta Medvedeva, prvého podpredsedu ruskej bezpečnostnej rady z vládnej strany Naše Rusko. Alebo niekoho z opozície ? Nech sa páči-v druhej najsilnejšej parlamentnej strane -komunistickej strane, je dostatok rovnako ostrých jastrabov akým je Medvedev. O kandidátoch z tzv. národnoliberálnej strany nebohého pána Žirinovského a o ruských „železných“ generáloch či o ideológoch ruskej imperiálnosti ani nehovoriac…..

Suma sumarum, ak už páni z novín či z politickej opozície musíte osočovať v našich „demokratických“ médiách ruského prezidenta V.V.Putina, že je taký či onaký, nájdite si výrazy aké chcete,- no nepoužívajte termín „diktátor“. Ani ako hyperbolu. Bola by to totiž iracionálna hyperbola. -Alebo ak na Putinovom diktátorstve chcete trvať, tak potom buďte dôslední a svoje kritériá diktátorstva rozšírte aj na ostatných súčasných svetových politikov. Na koho konkrétne ? Nuž je ich dosť, je ich habadej:

• Zelenskij, – neobanderovský ukrajinský politik, ktorému už dávno vypršal prezidentský mandát a svoj post opiera iba o narýchlo nadiktovanú dezinterpretáciu ukrajinskej ústavy, podľa ktorej v čase vojny nemôžu byť prezidentské voľby a prezidentskú funkciu nemožno preniesť napr. na predsedu Verchovnej rady, na premiéra, na predsedu Ústavného súdu…na nikoho iného, iba na presluhujúceho prezidenta.
• Netanjahu,- izraelský večný premiér, ktorý sa na funkcii drží vďaka neústavným machináciám a zákulisným koaličným komplotom – napriek tomu, že už dávno mal byť súdený, odsúdený a uväznený min. za korupciu a zneužívanie vládnej moci.
• Macron, – francúzsky prezident, ktorý v rozpore s výsledkami parlamentných volieb neústavnými postupmi udržiava pri moci svojich premiérov, ktorý brutálne potláča masové protesty obyvateľstva a kriminalizuje vodkyňu politickej opozície LePenovú a jej stúpencov.
• Merz, – nemecký kancelár, ktorý dennodenne čelí tlaku parlamentnej opozície, posiela na najpopulárnejšiu nemeckú politickú stranu, na opozičnú AfD tajnú políciu, zneužíva právne a policajné orgány na jej šikanovanie a vplyv v médiách na jej démonizáciu.
• Magyar, – čerstvý maďarský premiér, ktorý v rozpore so zákonmi Maďarska vykonáva brutálny tlak na ústavné zložky štátnej moci obsadené osobnosťami, ktoré nemá rád, – napr. na prezidenta Maďarska, na predsedov maďarských súdov, na vedenie verejnoprávnych médií a pod., s cieľom prinútiť ich k abdikácii a dať si na uprázdnené miesta svojich ľudí.
• Trump,- americký prezident, ktorý sa nerozhoduje podľa zákonov USA a podľa medzinárodného práva, ale podľa vlastných pocitov, podľa vlastnej svojskej vnútornej morálky a akýchsi prejavov prozreteľnosti a božích vnuknutí.

Takto by sme mohli pokračovať od krajiny ku krajine. Všade by sme na čele štátov mohli nájsť väčších či menších diktátorov. Od Veľkej Británie, cez Rumunsko, Turecko…až po samovládcov v arabských monarchiách, ázijských despociách a v pseudodemokratických krajinách, ktoré dnes Západ považuje za svojich spojencov.

Ak už sa teda našim novinárom bez termínu „diktátor“ písať inak nedá, odporúčam, aby na označenie najvyššej funkcie v tom-ktorom štáte všade a vždy používali označenie „diktátor“ ako označenie univerzálne platné, vhodné takmer pre každého politika .

Svoje správy z oblasti zahraničnej politiky by potom redaktori a komentátori mohli začínať napr. oznamami ako napr. „francúzsky diktátor Macron rokoval s britským diktátorom Starmerom a nemeckým diktátorom Merzom o tom, ako za pomoci bruselskej eurodiktátorky von der Layenovej pritlačiť na amerického diktátora Trumpa a odradiť ho od jeho diktátu v oblasti ciel a daní“….

Ten Putinov úspech s raketou Satan 2 /Sarmat/ niektorých redaktorov niektorých našich novín tak rozčúlil, že napr. agentúra SITA a Pravda mali potrebu zacitovať výrok Johna McCaina o Rusku ako hrdzavej benzínke s jadrovým arzenálom a dusiacou ekonomikou. Ibaže, ruku na srdce, nehodí sa podobenstvo o hrdzavej benzínke a dusiacej sa ekonomike skôr na EURÓPSKU ÚNIU ? – Pravda s tým rozdielom, že v Európe kvôli drahote hrdzavú skôr elektromobily na továrenských parkoviskách a štáty Európskej únie nemajú v porovnaní s Ruskom prakticky žiadne signifikantné jadrové zbrane …

A ešte jeden citát na záver: „Zelenskij je diktátor, ktorý berie kokain“. /Mendelová, bývalá blízka spolupracovníčka Zelenského na jeho Úrade vlády v Kyjeve/.