kronika

Vymyslela to redaktorka ta3 a ktosi z Pravdy to iba odcitoval. Vraj sa dnes Rusi báli ukr. dronov a majú kvôli nim už dokonca znížené národné sebavedomie. -Je to lož, ktorú uveria iba tí, čo sledujú výlučne „slovenské“ resp. západné médiá.

Rusi sú dnes vo vojne s NATO a jej zástupnou silou -ukrajinským banderizmom. Rusi dnes bojujú a ako v každom boji, aj v tomto boji strádajú a trpia- Napriek tomu sa Rusi neboja. Neboja sa, no musia byť obozretní, lebo majú do činenia s nepredvídateľným banderovským fašizmom. Putin síce cez Trumpa zabezpečil aký-taký dvojdňový pokoj zbraní, no čo sa vyliahne v hlave pacienta Zelenského, nemôže nikto nikdy vedieť.

Áno Rusi dnes oslavujú prazdnik pobedy v trochu odlišnej podobe ako vlani. Menej okázalo, zato oveľa vecnejšie, stručnejšie, civilnejšie, zmysluplnejšie. Od ukážok bojovej techniky podobných marketingu obchodovania zo zbraňami prešli Rusi ku ilustrácii svojich zbraní v konkrétnych a reálnych bojových situáciách ŠVO na Ukrajine. Od masového pretŕčania sa vojenských učilíšť sa posunuli ku človečenskejšiemu stretnutiu občanov Ruska s naozajstnými obrancami ich mierového života, ku stretnutiu s účastníkmi ŠVO.

Príčinou zmeny nie je strach z dronov, príčinou je, že sa časy menia. Po 81 rokoch je priamych účastníkov bojov vo Veľkej vlasteneckej vojne stále menej a menej a tí čo sú, už toho vo svojich 100-105 rokoch veľa nepospomínajú a neporozprávajú…

– Nazdám sa, že aj keď ŠVO skončí, bude sa „Deň pobedy“ oslavovať práve v takejto kratšej, intímnejšej a štylizovanejšej podobe aj v budúcnosti.

Rusi sa však ukrajinských dronov neboja. Dôkazom toho sú televízne prenosy vojenských prehliadok, no najmä live prenosy zo spontánnych sprievodov Rusov po námestiach a uliciach takých miest ako je Petrohrad, Stalingrad, Vladivostok, Novosibirisk, Kujbyšev /Samara/, Jekaterinburg a pod. Tohto roku sa pochody tzv. Nesmrteľného pluku oficiálne v RF neorganizovali. Napriek tomu ľudia po celom Rusku vychádzali do ulíc vo sviatočnej atmosfére s transparentmi, na ktorých boli vyobrazení ich pradedovia a dedovia, bojujúci v 2.sv.vojne, – ale aj otcovia, čo padli vo vojne v Afganistane a najnovšie aj synovia a bratia, čo bojovali a padli v ŠVO na Ukrajine.

Len v Jekaterinburgu sa na spontánnom pochode Nesmrteľného pluku zúčastnilo 30-50 tisíc ľudí. Transparentami s prededmi, dedmi, otcami sa to iba tak hemžilo. Ľudia sa na jarnom slnku usmievali, pýšili sa svojimi hrdinskými rodokmeňmi.

Mýlia sa tí, ktorí kalkulujú s tým, že neúspechy v boji Rusom znížia ich národné sebavedomie. Neznížia. Rusi to nemajú vo svojej DNA. Naopak. Oni, ak sa im nedarí, začnú vidieť chybu v zlom velení svojej armády. Nezdary nevedú k porazenectvu, ale naopak, ku akejsi konštruktívnej zlosti, ku hľadaniu iných vodcov. Takých vodcov, ktorí „neporaziteľnému“ ruskému národu zabezpečia víťazstvo.

-Toto je samozrejme, ruské videnie veci. Nie moje. Ja som odchovaný na inom, západnejšom spôsobe myslenia a cítenia. Tak, ako aj spomenutá novinárka z ta3, mám sklon vidieť ľudí v RF našou nepresnou optikou, My nie sme národ víťazov, nie sme národ šampionov. My sa tešíme aj z cenného 4-tého nedajbože aj 10-teho miesta. Rusi sú iní. Dnešné priame prenosy z ruských miest, kde si obyčajní ľudia spontánne pripomínali hrdinské činy svojich predkov pri obrane VLASTI /Ródiny/, to jasne preukázali.

Nám Slovákom neostáva iné, len Rusom tú ich ruskú náturu iba ticho závidieť.