kronika

Moderátor Bielik urobil experiment. Chcel si overiť, či je možné nejaké to zmierenie pri okrúhlom stole medzi opozíciou a koalíciou. No a vyšlo mu, že takéto zmierenie, ktoré sa rovná zmieru medzi obeťou a zločincom možné nie je. Vyšlo mu, že akékoľvek okrúhle stoly súčasného či budúceho prezidenta na túto tému sú nezmysel.

Moderátor Bielik sa zbytočne namáhal. To, čo mu z jeho experimentu vyšlo nie je objavná pravda. To čo mu vyšlo, je iba triviálna samozrejmosť. Je to čosi na úrovni potvrdenia faktu, že voda do kopca sama od seba nepotečie.

Bielik sa ale nenamáhal úplne zbytočne. Pred celým Slovenskom rozobral na súčiastky chabé ideové a odborné spôsobilosti bývalého obuvníka a kaderníka Grohlingam jeho nepripravenosť viesť akúkoľvek a tobôž potom liberálnu stranu. Bielik demaskoval Grolinga ako zlostného urážača z povolania, ako hejtera non plus ultra, ako majstra lží, čo už dávno predbehol aj pána Matoviča. SaS sa pod Groglingovým vedením z exkluzívneho klubu pseudoekonomických kváziliberálov zmenila na pokračovateľa matovičkárskych chrapúnstiev, lží a agresie. Z SaS je po pár týždňoch Grolingovho šéfovania extrémistická apriori vždy protivládna strana. Strana, v ktorej sa miesto faktov pracuje s naratívmi z ulice, z kaviarne, z Miletičky.

Ak chcel Bielik Slovensku ukázať, aký nezmysel je po zločine, ktorý otriasol Slovenskom uzmierovať obeť a vinníka, tak sa mu to podarilo. Strana obete, zastúpená napr. podpredsedom Smeru Blahom v súlade nielen s pravidlami psychológie ale aj právnej vedy odmietla sebareflexiu, t.j. priznanie spoluviny obete na zločinnom útoku proti nej. Akékoľvek zmierenie medzi obeťou a útočníkom je vždy a všade, -teda aj v SR, možné iba ako vyjadrenie účinnej ľútosti zo strany útočníka a odpustenie zo strany obete. IBA OBEŤ môže odpustiť, iba obeť môže urobiť kroky k zmiereniu. Nikto iný, žiaden mediátor, žiaden prezident a jeho okrúhly stôl to nedokáže. Odpustenie a zmierenie môže ponúknuť – ešte raz, -iba obeť ! V prípade atentátu na Fica to môže urobiť iba Fico sám, nikto iný.

Predpokladom na to, aby to Fico urobil však nemôže byť len zlepšený zdravotný stav, ktorý by Ficovi umožnil postaviť /posadiť/ sa pred kamery a prehlásiť – odpúšťam útočníkom, podávam im ruky na zmier. Oveľa podstatnejším predpokladom je verdikt súdu o vinníkovej vine a aspoň čiastočné potrestanie vinníka za jeho zločin.

Pápež Ján Pavol II, postupoval voči vinníkovi atentátu na neho-voči Ali Agcovi presne takto. Počkal si, kým sa Agca prizná, kým ho odsúdia a kým si vo väzení aspoň časť trestu neodkrúti. Až potom pápež Agcu vo väzeni navštívil a až potom mu verejne odpustil a podal ruku na zmierenie.

Nečakajme preto tu my na Slovensku, že to bude po atentáte na Fica inak. Nie nebude a byť nesmie. Nečakajme, že Fico bude pápežskejší než pápež. Ficov zmierovací verdikt bude dôsledok, nie predpoklad zmien k lepšiemu. Nejde pri tom len o osobné gesto Fica ako človeka. Ide o akýsi inštitút prevencie do budúcnosti. Ide o potvrdenie platnosti zákonov spravodlivosti na Slovensku.

Akékoľvek ústretové gesto obete bez odsúdenia vinníka by bol nebezpečný precedens. Slovensku by nepomohol, ale uvrhol morálku národa a právnosť slovenského štátu do svojvôle a chaosu.

Bielik v pondelok večer ukázal nezmyselnosť možno naivných, možno farizejských pokusov o politické zmierenie. Na Slovensku dnes cesta k zlepšeniu nevedie cez okrúhly prezidentský stôl.

Cesta k upokojeniu Slovenska nevedie cez okrúhle stoly, ktoré kladú na jednu úroveň rétorické hyperboly na tom či onom mítingu s vražednými atentátmi. Cesta nevedie cez dnes v médiách také módne zvolávanie diskusií sociológov, psychológov, politológov a iných „lógov“, aby nám bežným občanom mudrovali čosi o tolerancii a neagresívnych medziľudských vzťahoch. /Pričom si pamätáme, že nejeden z týchto expertov na uzmierovanie v minulosti buntošil ľudí k občianskemu rozumej protivládnemu odporu a aktivizmu/.

99% priaznivcov koalície ale aj opozície je normálnych. Ich nevraživosť voči oponentom končí pri nadávkach. Zvyšok sa zmôže možno na nejakú tú strkanicu. No vraždenie -to je iná vec. To je výnimočnosť. To je vec polície a súdov. Tu žiadne mravoučné relácie na ta3, RTVS, markíze či jojke nepomôžu. Tu miesto planých rečí o zmierení pomôže iba FUNKČNÁ POLÍCIA, funkčná SIS, prísne monitorujúca každé verejné zhromaždenie, používajúca na identifikovanie podozrivých demonštrantov najmodernejšiu techniku rozoznávania tvári a diaľkových odposluchov. Tu pomôže iba prísny monitoring diskusií na sociálnych sieťach pomocou AI. A najmä-pomôže iba striktné konanie OČTK a súdov. Tu pomôže iba prísne dodržiavanie zákonov na boj s extrémizmom /na opozičnej i koaličnej strane/.

Prestaňme tárať o zmierení ! Rozviažme ruky polícii, aby naplno využila existujúcu protiextrémistickú legislatívu. Rozviažme ruky NRSR, aby túto legislatívu tam, kde je nedostatočná, poslanci doplnili o nové účinnejšie zákony.

Cesta k upokojeniu situácie na Slovensku je hrbolatejšia než sa to moderátorom a ich veľmi veľmi vedeckým „expertom“ zdá. Táto cesta nevedie cez plané moralizovanie v médiách. Vedie len a len cez poctivé vyšetrovanie, spravodlivý súd a zákonné potrestanie vinníka a jeho event. inšpirátorov či pomáhačov. Vedie cez obnovenie normálneho fungovania demokraticky zvolenej vlády, cez konštruktívnu prácu koalície a opozície v parlamente a dôsledné vyžadovanie zákonných postupov a etických noriem v ňom.

Ťažká cesta, ale dostať sa zo závozu znovu na rovnú hradskú nikdy nie je ľahké.