kronika

Iba stručne. Veľmi ma potešilo dnes publikované vyhlásenie otcov-zakladateľov KDH o odmietnutí voľby progresívneho liberála Korčoka za prezidenta SR. O príprave takéhoto vyhlásenia sa v zákulisí veľa hovorilo. Popravde, čakalo sa na to, kým sa Jánovi Čarnogurskému, pánom Klepáčovi, Oberhauserovi, Tirpákovi, Andrášovi, Kuzmovi, Smatanovi a Kuzmovi pridajú aj ďalší. Medzi nimi Palko, Hrušovský, Šimko, Fígel a ďalší. Tieto osobnosti napokon zvolili pozíciu sympatizantov, nie priamych signatárov výzvy.

Čarnogurský a ostatní signatári vo výzve varujú pred katastrofou, ktorou bude spolupráca súčasného vedenia KDH /popravde skôr LKDH = liberálneho KDH/ s bezbrehými liberálmi okolo Grohlinga a neokomunistickými progresívcami okolo Šimečku najmladšieho. Nejde totiž iba o hroziacu spoluvinu KDH pri voľbe kozmopolitu Korčoka za prezidenta SR. Ide o čosi oveľa širšie. O likvidáciu posvätnej historickej stratégie KDH – spojenia kresťanskej a národniarskej ideológie. – Ideológie vlastnej stoličky a vlastnej európskej hviezdičky pre svojbytné Slovensko.

Verte-neverte, v okruhu signatárov sa povráva, že sa liberálni „kresťania“ zmocnili smerovania KDH v zmysle starého známeho „cherchez la femme“. Liberalizácia a progresivizácia KDH sa začala zväzkom M.Majerského s M.Lexmannovou, dlhodobo známou „kresťanskou“ liberálkou. Po nej začali do vedenia prenikať ostatní „mladí kresťania“ ako Karas, Hajko, Holečková, Čaučík…

Bude zaujímavé zistiť, koľko skutočných kresťanov-katolíkov zvolí za prezidenta neopohanského luterána, Ivana Korčoka. Bude zaujímavé poznať, koľko katolíkov z Oravy, z Kysúc, zo Spiša a Šariša sa dá ošialiť slobodomurárom, sťaby odchovaným výcvikovými kurzami v bruselskej lóži.

Bude zaujímavé presvedčiť sa o tom, ako veľmi už KDH stratilo pôvodného ducha katolicizmu a národniarstva a ako veľmi sa liberálom a progresívcom podarilo znefunkčniť autentické srdce slovenského kresťanstva.

V týchto voľbách nepôjde iba o luteránskeho Korčoka. Pôjde aj o bytie a nebytie KDH.