kronika

Nechcel som dnes písať, ale keď čítam, čo to tu plodia kolegovia, napr. akýsi „agoge“, tak sa nedokýžem zdržať. Tento bloger vypotil múdrosť, že Pellegrini nemôže viesť štát, nemôže byť „otcom národa“, lebo nemá deti a teda nerozumie rodine, základnej zložke národa.

Nuž teda, toto je kolosálna hlúposť. /Skoro taká, aká sa dnes podarila redaktorovi Pravdy pánovi R. pri hodnotení kvality dnešných prezidentských duelantov/. Podľa logiky tohto blogera by boli najlepšími prezidentmi asi nejakí spišskí osadníci. Nejeden z nich je otcom 10-15 ba i viac detí. Títo páni už vlastne sú otcami akéhosi svojho vlastného mininároda. Takže-pán agoge, hor sa a niektorého z nich o 5 rokov za prezidenta navrhnite.

Slovenská história je plná skvelých osobností. Mnohodetných mužov a žien ale aj bezdetných. Z takých či onakých dôvodov bezdetných, ale BEZDETNÝCH. Zaujímavé je, že práve tí, ktorých najviac titulovali súčasníci i potomkovia ako OTCOV NÁRODA, boli bezdetní.

Bezdetným bol otec národa Bernolák. Bezdetným bol ďalší otec národa Hollý. Bezdetným bol náš velikán Štúr. Bezdetným bol aj Andrej Hlinka, -človek, ktorého Slováci asi najčastejšie titulovali ako otca národa. Bezdetným bol aj Štefánik. Bezdetným bol veľký P.O.Hviezdoslav. Bezdetným bol kontroverzný J.Tiso. Bezdetným bol J.G.Tajovský…Títo všetci boli veľkými osobnosťami národa, aj keď v niektorých prípadoch veľmi rozpornými. Nebolo to však tým, že by nemali deti a nerozumeli rodine a národu. Naopak, boli to ľudia, ktorí svoj vlastný rodičovský egoizmus sublimovali do posvätného egoizmu národa a vlasti. A preto národu rozumeli ako málokto v ich dobe.

Historia magistra vitae. Treba študovať dejiny vlastného národa. Kto ich nepozná a iba tak od pása tu čosi tresne, mal by s tým skončiť. Neprospieva to jeho dôveryhodnosti a vážnosti. – Nech sa neurazí, ale veru nie.