kronika

V posledných dňoch „naše“ médiá publikujú denne až dva-tri články o úmrtí akéhosi amerického televízneho herca, tuším akéhosi Perryho. Neviem, či som jeho meno napísal správne, lebo -priznám sa, donedávna som nevedel. že človek s takýmto menom existuje, že je to Američan a že nakrúca akési seriály. Dnes to už viem, lebo „naše“ médiá doslova obťažujú s jeho životným príbehom a jeho koncom. OK, iste je na Slovensku zopár občanov, čo tohto Perryho poznali a čo teraz za ním smútia. OK, je prirodzené, že médiá o jeho smrti uverejnia krátku správičku. Nič proti tomu.

Iná vec je. keď sa tomuto Perrymu v médiách venuje neprimerane veľký priestor. Keď sa z jeho smrťou v médiách robí promo-kampaň na dielka, v ktorých hral a keď nás už informácie o americkom chlapíkovi doslova unavujú. otravujú. Poviete si-načítaj, keď sa ti to nepáči. Nuž to sa ľahko povie ale ťažko uplatňuje. Pri sledovaní spravodajských portálov je nemožné, aby čitateľ na nadpisy s Perrym nenarazil. Je nemožné, aby ich ignoroval. Bohužiaľ software, ktorý by selektívne prezentoval všetky informácie s výnimkou Perryho, zatiaľ nevlastním. A tak chtiac-nechtiac o Perryho „mŕtvolu“ zakopávam denne aj niekoľkokrát . Ktovie dokedy to ešte potrvá, ktovie dokedy ho reklamné agentúry a médiá definitívne pochovajú.

Obludne hyperbolizovaná smrť pána Perryho v médiách má ešte jednu, tentokrát smrteľne vážnu stránku. Ide o to, že priestor venovaný tomuto hercovi a jeho smrti je priestor, ktorý bol ukradnutý z priestoru pre iné témy. Napríklad pre tému venujúcu sa nonstop vraždeniu palestínskych detí. Od začiatku izraelského zabíjania palestínskych civilov prišlo v Gaze ale aj na Západnom brehu rieky Jordán o život takmer 9000 ľudí. Z toho podľa odhadov Medzinárodného červeného kríža okolo 3000 detí. Smrtiace nálety Izraelčanov na Gazu sa stávajú každodennou „rutinou“. Palestínske matky nevedia dňa ani hodiny, kedy bomba padne aj na ich dom a kedy prídu o život oni alebo ich deti. Aby sa uľahčila posmrtná identifikácia detí, palestínske matky im píšu ich mená na nožičky a ručičky. Píšu im to na telíčka preto, aby do hrobov nešli ako „neznáma osoba 1″ alebo neznáma osoba 2…“.

Smutné príbehy o smrti palestínskych detí majú v „našich“ médiách priestor len sporadicky. Smrť palestínskych detí totiž nemá „trhovú hodnotu“. Nedá sa využiť na promo, je nepoužiteľná v komerčnej mediálnej kampani. Ba naopak, v riadiacich štruktúrach globálneho mediálneho sveta nie sú podrobnejšie informácie o zabíjaní palestínskych detí príliš žiadúce. Média, riadené z globálnych informačných centier sa snažia nepríjemné správy z Blízkeho Východu prekrývať inými, neutrálnymi alebo maskovacími témami.

-Takže smrť pána Perryho je možno pre niektorých informačných manažérov dar boží. Umožňuje im zakrývať skutočné, nekonečne bolestnejšie ľudské straty. Takže pán Perry bol užitočný za svojho života a je užitočný aj po smrti. Pomáhal zamaskovať skutočnú realitu súčasného sveta, zakryť ju pred konzumáckymi masami keď žil. A tomuto cieľu slúži aj teraz, keď je po smrti.

RIP pán Perry. RIP všeľudská humanita. – Nech žije pokrytecká západná civilizácia !?