kronika

Z posledných rozhodnutí a z posledných vyhlásení renomovaných slovenských právnikov sa zdá, že sa kvalifikovaní a statoční právnici na Slovensku konečne prebúdzajú z trojročnej letargie. Zdá sa, že z nich už opadol strach, ktorý sa medzi nimi udomácnil na začiatku vládnutia dnešnej vlády-hrôzovlády.

Pamätáte sa ešte, ako sa začali útoky lipšicovských špeciálnych OČTK po nástupe Matoviča a Lipšica k moci ? Áno, medzi prvými, ktorým vtedy Čurilla a spol. rozkopávali dvere a ktorých zatvárali do mučiarní vyšetrovacej väzby boli sudcovia, prokurátori, advokáti. Po nich nasledovali funkcionári NAKA a finančnej polície…až to vyvrcholilo útokom na bývalého špeciálneho prokurátora, na bývalého generálneho prokurátora, na bývalú štátnu tajomníčku, na bývalých policajných prezidentov a na šéfa SIS.

Slabšie osobnosti, ktoré mali naozaj aj niečo na rováši, sa menili na kajúcnikov. Nezlomné osobnosti končili po nespravodlivých súdoch na dlhé roky vo väzniciach, prípadne na psychiatrii – a v minimálne dvoch prípadoch sa osobná neoblomnosť skončila ich tragickou smrťou /jeden bol dosť pravdepodobne úmyselne nakazený COVIDom a druhý sa vysoko nepravdepodobne „obesil na teplákovej bunde“/.

Nečudo, že v takejto atmosfére šikanovania, vyšetrovania, hrozieb podpálenia auta a fyzických inzultácii sa Čurillovcom načas darilo. Vláda im „rozviazala ruky“, čo v praxi znamenalo, že mohli konať bez zväzujúcich pút zákonnosti. Mohli postupovať smelo, s podporou vládnej kliky a prezidentky Čaputovej ako aj novinárov a publicistov ako Todová, Ghanam, Schutz, Soltész a spol., denníkov N a Sme a ďalších médií začali frontálny útok proti opozícii. Pokrivené lišicovsko-kolíkovské právo rozbehlo tvrdú kriminalizáciu opozície, porovnateľnú azda iba s boľševickými procesmi z rokov 1948-1956.

V dusnej atmosfére sa väčšina právnikov /sudov, prokurátorov, vyšetrovateľov, advokátov/ stiahla do právnickej polo-ilegality. Myslela si o veciach svoje, ale bola ticho, bola pasívna.

Až rozpad vlády, ktorá kryla „rozviazané ruky“ špeciálnych OČTK a blížiaci sa termín predčasných parlamentných volieb dodal našim slovenským právnikom konečne trocha odvahy. V posledných týždňoch sme čoraz častejšie svedkami právne podložených a osobne chrabrých vyhlásení kvalifkovaných predstaviteľov práva – či už na margo neústavnosti a nezákonnosti postupov vlády pri odovzdaní migov-29 na Ukrajinu /Bujňák/ alebo na margo nezákonných postupov OČTK pri obžalobe Kaliňáka a Brhela / smelé stanovisko dekana Burdu z PF UK pre denník Pravda/. Alebo dokonca zrušenie obžaloby Kaliňáka a Brhela zo strany sudcu Pulmana.

Generálny prokurátor SR, M.Žilinka prestáva byť vo svojom boji za právnosť v SR osamotený. Objavujú sa rozhodnutia prokurátorov a sudcov, ktoré by sme si pred dvoma rokmi asi nevedeli predstaviť. Právne pokrivené obvinenia a obžaloby sa rušia skôr. ako by končili na súdoch nedajbože skôr ako by vyústili do nezákonných rozsudkov.

Dusná atmosféra na súdoch, na prokuratúrach, na pracoviskách OČTK sa začína evidentne prečisťovať. A to je dobre. Pre nespravodlivo prenasledovaných, ale najmä pre nás ostatných. Pre nás, obyčajných občanov SR. Pre nás, čo očakávame, že budeme žiť v právnom štáte a že nás budú chrániť férové postupy štátnej moci. Zákonodarnej, výkonnej i súdnej – teda tej tretej, často najdôležitejšej zložky demokratickej mocenskej triády.

Držme palce Žilinkovi, Bujňákovi, Burdovi, Pulmanovi a spol. Držme si palce, aby sa na Slovensko konečne vrátil zákon a normalita.