kronika

Obaja sú z Bystrice. Obaja sú však asi inak vychovaní. Lebo sú iní, vzájomne veľmi odlišní.

Jeden má slovník koňačikového závistlivca, večného ministra či miništranta, malého zlostníka, čo potreboval hneď na úvod súboja o najdôstojnejší post v štáte svojho súpera viackrát dourážať. Čo ho dokonca v predvolebnom videu prirovnal ku psovi, ktorému jeho pán hádže kosti.

Druhý z noblesou svojho súpera či súperov ani nespomenul. Rozprával o svojej vízii pre Slovensko, hovoril o svojom programe, o svojich hodnotách a etike budúceho výkonu funkcie. Rozprával o svojej rodine.

Jeden chce byť vyvažovacím závažím, opozičným politikom, vyhraneným straníkom vo funkcii ktorá ako žiadna iná má národ spájať, politické konflikty zahášať a protivníkov uzmierovať. Má ambíciu vytvoriť z prezidentského úradu protivládnu opozičnú baštu, akési druhé centrum moci.

Druhý chce pôsobiť tak, aby Slovensko upokojoval. Aby sa zastával slabších, ubiedenejších, handicapovaných občanov. No nie politické strany a ich predstaviteľov.

Novinári píšu o jednom i druhom, že v minulosti slúžili všelijakým vládnym politikom. Jednému vyčítajú, že sa politike učil od R.Fica, s ktorým ho dodnes spája sociálnodemokratický pohľad na svet. Vraj bol a je jeho podržtaškou. Čudné, lebo sa od neho po istom čase emancipoval. Až do tej miery, že založil konkurenčnú stranu.

Pri druhom sucho konštatujú, že bol tri roky ministrom Igora Matoviča. Že tri roky poslúchal jeho príkazy, presadzoval a žehlil Matovičove excesy v zahraničí. Posledný rok pred voľbami vládu opustil. Nie z vlastnej iniciatívy, ale z iniciatívy SaS, ktorá ho do ministerského kresla nominovala. Čudné, no nijaký mejnstrímový novinár ho za jeho službičkovanie nenazýva Matovičova podržtaška.

Jeden dnes prezentoval svoj vstup do boja o prezidenta na ulici. Pozadie mu pritom robili mĺkve polozmrznuté tváre najatých študentov-akože aktivistov.

Druhý vystúpil na zhromaždení desiatok či stoviek svojich priaznivcov. Vystúpil v rodnom meste, pred tvárami svojich priateľov z detstva a svojej rodiny. Jeho štátnický, múdry prejav prerušovali priaznivci častým potleskom a záverečným aplauzom postojačky.

Dvaja slovenskí kandidáti na ministra. Dvaja pôvodom z Bystrice. Odchovaní rovnakým prostredím medzi Panským dielom a Urpínom. Možno aj rovnakými základnými školami a rovnakými učiteľmi. – A predsa dvaja mimoriadne rozdielni kandidáti. Rozdielni ako politici a rozdielni aj ako ľudia.

Nuž, máme na výber. Opozične naladení voliči si bezpochyby budú vyberať opozičnú politickú postavu. Postavu, čo im pritaká v ich protivládnej nenávisti. Čo bude z ich bubliny. Slováci uprednostňujúci pokoj a zmier, podporu vláde, ktorá sa usiluje budovať spolu s nimi lepšie Slovensko, si iste vyberú ľudsky pôsobivého štátnika.

Ja osobne som toho trochu liberálne pôsobiaceho sociálneho demokrata doposiaľ nikdy nevolil. V marci a apríli však budem. Lebo do svojej funkcie prirodzene dozrel. Lebo viem, že sa nebojí roboty pre Slovensko.