kronika

Tento článoček nech je istým doplnkom k podnetnému článku blogerky „luny“.

To, čo tu mnohí blogeri avizovali a na čo zúrivo reagovali Čaputovej poradcovia a pro-čaputovskí novinári sa dostáva na svetlo božie. Viacero publikovaných prieskumov verejnej mienky signalizovalo, že dôvera u Čaputovej klesla pod 50%. Keby len tam, – ale boli prieskumy, čo uvádzali údaje okolo 37%. Bolo to síce najviac spomedzi politikov, ale každý čo má aspoň semester politológie vie, že by to Čaputová nad potrebných 50% ťažko vytiahla. – A to sú verejné údaje, publikované na základe zverejnených prieskumov. Čaputovej tím si iste dal robiť aj svoje interné prieskumy – a v nich boli výsledky možno oveľa horšie….

Čaputová dlho váhala so svojim rozhodnutím či znovu kandidovať alebo nie. Asi dúfala ešte v nejaký pozitívny preferenčný zlom. Dúfala, že ňou vybratý nekonfliktný Ódor jej imidž dramaticky zlepší. Nestalo sa. Odorova podpora v parlamente je asi štvrtinová a vo verejnosti je pod 50%. Podobne ako u Čaputovej. Žiaden pozitívny zlom v preferenciách už Čaputovú asi nečaká. Game is over.

A pritom Čaputová mala na napodobnenie dvojnásobného volebného triumfu Gašparoviča veľkú šancu. Stačilo vypísať jedno z dvoch referend o predčasných voľbách. Stačilo neponáhľať sa tak nedôstojne s podpisom vojenskej zmluvy SR s USA. Stačilo skôr odvolať nefunkčnú vládu E.Hegera. Stačilo urýchliť termín predčasných volieb . Keby Čaputová chcela, mohli byť už na jar. Mohli sme ich už mať za sebou. A voličský tábor Pellegriniho by sa asi v nadpolovičnej väčšine uspokojil, pridal by sa k voličom pravicovej vládnej koalície a Čaputová mohla mať šancu na volebný výsledok tesne nad 50%. Čaputová však zaváhala a to ju asi bude stáť Grassalkovichov palác.

V situácii, keď Čaputovej preferencie nie sú veľmi nádejné, -ozýva sa zrejme aj pozadie, ktoré Čaputovej do prezidentského kresla dopomohlo. Sorosovcov a pánov z ohradenej ambasády zjavne tlačí čas. Ak si chcú pretlačiť do prezidentského paláca iného slniečkára, musia s nájdením a s výrobou jeho „charizmatickej osobnosti“ začať čo najskôr. Ideálne v koordinácii s priebehom volebnej kampane pred parlamentnými voľbami. Tak, aby sa odhalili slabé miesta nových adeptov na sorosovského kandidáta a posilnil synergický efekt parlamentných a následných prezidentských volieb.

Je tu však aj ďalšia vec, ktorá mení a možno aj zmení Čaputovej prezidentský zámer. Nielen prieskumy preferencií a nielen tlak sorosovského lobby pri hľadaní ciest k zachovaniu moci nad prezidentským palácom – ale aj spontánne prejavy občanov pri stretnutiach s Čaputovou naznačili, že sladké dni takmer dvojtretinovej voličskej podpory má už Zuzana ta-tam. Nie tak dávno bolo dokonca obdobie, keď sa Čaputová kvôli piskotu zástupov na verejnosti radšej ani neobjavovala. Teraz je už piskotu pomenej-vystriedala ho ignorancia. Naverbované skupinky úradníkov a študentov sú slabá náplasť na pokles Čaputovej občianskej podpory.

Napokon ešte slovko-dve o alternatívnych pozíciách pre „našu“ pani prezidentku. Ide samozrejme o reči spojené s tým, že by Čaputová odišla do štruktúr NATO a zaujala tam vysokú, azda najvyššiu politickú funkciu. Čaputová možno váhala s rozhodnutím či znovu kandidovať za prezidenta alebo nie aj preto, že medzi členskými štátmi NATO ešte nepanovala /alebo ešte nepanuje/ väčšinová dohoda na nástupcovi Stoltenberga. Hypotézu o Čaputovej ako o budúcej gen.tajomníčke NATO podporuje i fakt, že sa v NATO včera objavili tlaky, aby Stoltenberg ešte rok potiahol – až do doby, keď Čaputovej skončí prezidentský mandát a ona bude voľná. Pripravená nastúpiť na novú funkciu do Bruselu.

Čaputová je pre liberálov na Západe cenná osobnosť. Je učenlivá, vie poslúchať, vie vystupovať, má dobrý imidž. Má za sebou dobrý príbeh a pochádza z maličkej bezvýznamnej členskej krajiny NATO. Jej zvolením do čela NATO by verejnosť uvidela, že v NATO vládne férová demokratická atmosféra rovnosti šancí bez toho, aký silný je štát, odkiaľ daná osobnosť pochádza.

Funkcia v NATO však nemusí byť pre Zuzanu Č. jediné zahraničné alternatívne uplatnenie. Existuje viacero ďalších možností. V OSN, EK, medzinárodných organizáciách pod kuratelou USA…Nejaká tá trafika za verné služby sa pre našu Zuzanku určite nájde.

Ktovie, ako to nakoniec dopadne. Veď v hre je aj marketingový trik, podľa ktorého Čaputová robí to čo teraz robí iba preto, aby iniciovala nejakú „občiansku“ iniciatívu za jej zvolenie resp, za to, aby si neochotu kandidovať ešte raz premyslela. Čaputová by potom svoje NIE pod tlakom „občanov“ akože znovu prehodnotila a napokon by znovu kandidovala. -S alibi „veď ja som už nechcela, -to mal len ľud k tomu dotlačil“ . Čaputová je žena a takýto ženský vrtoch je u ženy, aj keď političky, možný a tolerovateľný. A ak je z pozadia dobre marketingovo usmerňovaný, môže byť piárovým majsterštikom.

Slovné klišé vraví: „nechajme sa prekvapiť“. U dobre informovaných politikov, politológov a novinárov to však v Čaputovej prípade neplatí. Nech to dopadne akokoľvek, – prekvapení nebudú. Vedia, že sorosovské liberálne centrum nie je z tých, čo by malo iba jedno želiezko v ohni.