kronika

O čo ide ? Nuž ešte aj Fico skoro každý deň spomína, že 24.afebruára 2022 urobili Rusi agresiu. Treba ju vraj odsúdiť, aj keď jej predchádzali veci, vracajúce nás do 2014.Podľa mňa Rusi vo februári neurobili nič viac, než zodvihli rukavicu hodenú NATO a na agresiu odpovedali agresívne, útočne, preventívne.

Americká agresia na Ukrajine trvá prakticky od roku 1991. Vtedy USA začali nábor aktivistov a pracovníkov do svojich mimovládok. Vtedy začal výcvik dezinformátorov a tréning agentov. USA vrhli na Ukrajinu 30 mld USD a výsledok sa dostavil. Prišiel majdan, protiústavný prevrat, prenasledovanie všetkého ruského, teror, vraždenie ruskojazyčného obyvateľstva. Začala totálna protiruská výchovná kampaň na školách a v médiách. Po čistke od bývalých sovietskych dôstojníkov sa začal nábor a výcvik nových pro-amerických dôstojníkov z radov nacionalistov. Začala sa príprava ukrajinskej banderovskej armády na vojnu s Ruskom.

Charta OSN je dobový dokument, v mnoho dodnes platný, v mnohom však už aj zastaraný. Najzastaranejší je práve pri vymedzovaní pojmu agresia. Za agresiu sa viac.menej považuje otvorený vojenský útok na územie iného štátu. Dnes sú ale moderné vojenské doktríny veľmocí a veľkých štátov vo svojich plánoch ďaleko od toho, aby v pokoji čakali, až na nich nejaký štát zaútočí a potom na agresiu odpovedali spravodlivým vojenským úderom. Moderné vojenské doktríny dnes už predpokladajú dôležitosť, ba prioritu preventívnych vojenských úderov. – Charta OSN a iné materiály OSN akoby voči tomuto vývoju boli slepé a hluché. – Štáty majú podľa OSN pasívne čakať, kým im niekto nedá „po hube“ a až, keď sú napadnuté – a KEĎ prvotný úder nepriateľa prežijú, majú právo sa brániť.

USA v posledných rokoch použili PREVENTÍVNU AGRESIU viackrát. Napríklad v Juhoslávii, Iraku, Afganistane. Tzv. demokratická verejnosť aj na Západe si trochu zafrfľala, no napokon to akceptovala ako nepríjemný status quo. Američania dosiahli, čo chceli a dnes už celá vec upadá do zabudnutia. Mladej generácii, rozhorčenej ruskou agresiou na Ukrajine americké agresie v Juhoslávii, Iraku a Afganistane a permanentná preventívna agresia Židov voči Palestíncom nič nehovoria.

Nazdám sa, že je najvyšší čas dať veci a pojmy do poriadku. Aj v OSN, aj v mysliacich ľudí, politikov a publicistov. Pojem agresie treba rozšíriť. Treba do neho zahrnúť aj tie formy agresívneho správania sa štátov a politických či vojenských zoskupení štátov, ktoré majú vojnotvornú silu, vojny provokujú či sú ich hybridnou ouvertúrou. Mám na mysli kupovanie si štátov, ktoré susedia s krajinou protivníka, začleňovanie ich do hospodársko-vojenských /EU/ alebo rýdzo vojenských blokov /NATO, ANZUS a pod./.

Prijatie štátu napr. Ukrajiny či Fínska do NATO by sa podľa zmyslu charty OSN malo a mohlo udiať iba po súhlase susedov tohto štátu. V prípade Ukrajiny, Finska a pod., iba po súhlase Ruska. Podobne v prípade napr. pridruženia Ukrajiny k EU by sa tento akt mal konzlutovať napr. s Ruskom. Rusko a Ukrajina v 2014 mali de facto bezcolnú zónu. Ak by sa Ukrajina v 2014 pridružila k EU, mala by s ňou tiež čosi ako bezcolnú zónu. Rusko by tým veľmi utrpelo, – lebo jeho výrobky by bezcolne unikali na európsky trh a ruská štátna pokladnica by dostala agresívny úder.

Agresiou sú dnes už samozrejme aj dislokácie rakiet so stredným a dlhým doletom a budovania siete základní napr. okolo Ruska. Takéto operačné no aj vojensko-strategické inovácie sú čistou nefalšovanou agresiou. Na ňu krajiny ako Rusko majú a musia reagovať. Rôznymi vojensko-technickými opatreniami /odvetným rozmiestnením rakiet či odvetným bodovaním základní a pod/. Ak je takýchto foriem agresie zo strany nepriateľa príliš veľa a ak sa napr. Rusko nimi začne cítiť existenčne ohrozené, – zostáva predposledná forma prevencie – PREVENTÍVNA AGRESIA. A ak to nepomôže, tak je to v prípade jadrovej veľmoci ultimatívny nástroj obrany – preventívny jadrový úder.

Aby nedošlo k najhoršiemu, mala by svetová verejnosť a OSN začať posudzovať správanie Západu, usilujúceho sa po dlhé roky o obkolesenie Ruska, Číny, Iránu sieťou raketových zariadení, základní a nepriateľsky naladených členských štátov NATO, ako správanie AGRESÍVNE. Ako plnohodnotnú agresiu.

Na takúto agresiu napr. Rusko takmer 30 rokov reaguje návrhom mierových zmlúv, vzájomne výhodných bezpečnostných garancií, stovkami diplomatických rokovaní, výziev, protestov, prosieb…A čo na to Západ ? Nič. Ukrajina napr. na neustále výzvy Ruska k rokovaniam reagovala vznášaním provokatívnych požiadaviek na základne NATO na území Ukrajiny, na dislokáciu rakiet s doletom až po Ural tesne na hraniciach s Ruskom. Ukrajina reagovala žiadosťami o vstup do NATO a na umožnenie vývoja vlastných jadrových zbraní…- Mohlo v tejto situácii jasnej agresie voči Rusku odpovedať Rusko inak, ako preventívnou špeciálnou operáciou. -Ak si myslíte, že mohlo, -tak poraďte ako…

Ja sa nazdám, že prevenciou vojenských agresií je rozšírenie zákazu agresií na všetky ich formy: od ideologickej a edukačnej agresie /ukrajinské deti sú napr. už 10-20 rokov vychovávané k nenávisti voči Rusku, Rusom a ruskej kultúre/, cez hospodársku a sankčnú agresiu až po agresiu spojenú s budovaním útočných organizácii /NATO, ANZUS a i./, výstavbu raketových, radarových a rádionavigačných zariadení, výstavbu vojenských základní…až po moment vstupu ozbrojených zložiek /poradcov, špecialistov, dobrovoľníkov, riadnych príslušníkov armády/ do cudzej krajiny.

Vojenskej agresii treba predchádzať bojom proti prípravným hybridným agresiám. Ak to medzinárodné spoločenstvo neurobí, budú si musieť štáty, existenčne ohrozené správaním sa svojho okolia bezpečnosť pre svoju ďalšiu existenciu zabezpečiť sami. Keď zlyhá OSN, nastúpia preventívne agresie.- Či sa nám to páči alebo nie.