kronika

Rozsudok tzv. medzinárodného súdu v Haagu o tom, že prezident jednej z troch svetových superveľmocí je vojnový zločinec a že sa na neho vydáva zatykač nie je podľa mňa nič iné, ako vyhlásenie totálnej vojny Rusku /a tak trochu aj Číne/. Je to podľa mňa signál, že Západ v súčasnej konfrontácii s Východom odmieta akékoľvek prímerie, akékoľvek rokovania o mieri. Je to podľa mňa dôkaz, že ZÁPAD ODMIETA MIEROVÚ KOEXISTENCIU S VÝCHODOM. Že Západ vsadil na /minimálne aspoň geopolitické/ vyhladenie svojho ruského a perspektívne aj čínskeho protivníka z povrchu Zeme.

Také „súdne“ verdikty, akým je haagsky neboli ani v časoch, keď v ZSSR vládol Stalin, keď zúrila vojna v Kórey, vo Vietname, keď svet balansoval na pokraji karibskej termonukleárnej katastrofy. Ba dokonca ani predtým, v časoch Tretej ríše a 2.sv.vojny sa nikdy v Nemecku či v ZSSR nehralo divadlo, v ktorom by jedna či druhá strana vydávala na vodcu nepriateľskej mocnosti zatykače. Inštitucionalizovaná zúrivosť, stelesnená v haagskom rozsudku je jednoducho čosi, čo sa volá „non plus ultra“.

Haagsky súd /ICC/ bol vytvorený po páde komunizmu, v roku 1998, v časoch, keď bola moc USA po porážke ZSSR na vrchole. Ku štatútu sa prihlásilo 123 krajín sveta, no 31 z nich ho neratifikovalo. Takže plnú platnosť mu dáva 92 zo 194 členských krajín OSN. Inak povedané, ani nie polovica. Jeho verdikty neplatia ani na polovici krajín sveta. Zaujímavé je tiež zloženie sudcov, volených krajinami, ktoré jeho štatút ratifikovali. Z 18 sudcov je tam 13 sudcov z krajín Západu alebo z krajín britského Commonwealthu. V senáte nie je žiaden zástupca Číny, Indie, arabských krajín. Rusko tam tiež nemá svojho zástupcu, lebo ICC vôbec neuznáva. Zo štátov, ktoré majú akú takú medzinárodnú zvrchovanosť sú tam iba zástupcovia Južnej Afriky a Brazílie event. ešte Bolívie. A to je teda na objektívne posudzovanie celosvetových problémov málo-zúfalo málo.

USA ICC formálne neratifikovali. Formálne ICC neuznávajú, lebo sa obávajú, že v prípade vyhrotenej americkej agresie by sa nimi dosadené bábky vzbúrili a americká elita by mala problém. USA teda nemajú medzi sudcami ICC svojho zástupcu. Americký bábkovodec však medzi sudcami ICC má svoje bábky z Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Kanady, Talianska, Južnej Kórey, Bulharska, Lotyšska, Fínska, atď. On sám na scéne pôsobiť nepotrebuje. Dej riadi spoza závesu.

Haagsky súd je veľmi zvláštna inštitúcia. Je to podľa mňa na Angloameričanmi vyšľachtený pes, ktorý breše ale nepohryzie. O čo menej možností má na pohryznutie, o to viac breše. Táto smiešnosmutná pseudosúdna inštitúcia bola Západom založená z propagandistických dôvodov. Nikto z nezávislých politických osobností so serióznejším právnickým vzdelaním jej objektivitu neberie vážne. „Súd“ je plne v rukách Západu. On určuje pravidlá rozhodovania, on ho financuje a personálno-organizačne riadi.

– Áno, jeho zloženie je akože medzinárodné, – no menovanie za „sudcov“ je plne v rukách Západu. Ten si vyberá ľudí s prozápadným myslením, aj keď majú rôzne materinské jazyky a farbu pleti. Haagsky „súd“ nie je súdna inštitúcia, je to predovšetkým dezinformačná a propagandistická hlásna trúba liberálnodemokratického imperiálneho pohľadu Západu na svet, na svetový poriadok, na ľudské práva a na distribúciu moci.

Takýto „súd“ má na Východe veľmi malú vážnosť. Jeho praktickým dôsledkom sú iba plamenné odvolávky západných propagandistov na to či oné pseudospravodlivé a pseudoprávne rozhodnutie. Tak je to aj v prípade zatykača na V.V.Putina. Jediným jeho praktickým výsledkom je, že „súd“ z iniciatívy Washingtonu, Londýna či Bruselu de facto zakázal V.V.Putinovi cestovať do krajín Západu, príp. tam rokovať o obojstranne výhodných obchodných vzťahoch, o zlepšovaní medzinárodnej situácie. globálnych otázkach vývoja vo svete a pod. No najdôležitejším krátkodobým efektom haagskeho verdiktu je to, že V.V.Putin teraz nebude môcť začať priame mierové rokovania o prímerí a mieri na Ukrajine. A nebude môcť navštíviť ani medzinárodné fóra, – ak by sa konali v krajinách, uznávajúcich iurisdikciu haagskeho „súdu“.

Aj tu sú však výnimky. Vlády Brazílie a Juhoafrickej republiky dnes už vydali vyhlásenie, že aj keď sú členmi ICC, aj tak sa od verdiktu haagskeho súdu dištancujú a že ho na svojom území nebudú uplatňovať. To znamená, že V.V.Putin nebude na ich území nielenže zatknutý a vydaný pred súd do Haagu, ale že bude v ich krajinách naopak vítaný a ctený.

Načasovanie verdiktu o Putinovom „zatykači“ podľa mňa tiež nie je náhodné. Onedlho,- budúci týždeň- má prísť do Moskvy na mimoriadne dôležité politické, obchodné a nepochybne aj vojensko-bezpečnostné rokovanie s ruským prezidentom V.V.Putinom čínsky prezident Si Ťin-pching. Západným vodcom, osobitne v USA, je už z pomyslenia, že dôjde k takejto schôdzke dvoch z troch svetových superveľmocí NEVOĽNO. Chytá ich hrôza z toho, že by sa ruský a čínsky prezident dohodli na čomsi, čo by pre Západ znamenalo dvojitý šachmat – na ukrajinskom i na tchajvanskom hernom políčku.

Západ schôdzke Ruska a Číny na najvyššej možnej úrovni – konajúcej sa navyše v Moskve- nevie zabrániť. A tak aspoň odvádza pozornosť svojej vlastnej verejnosti na „súdne“ taľafatky á la Haag. Inak však Západ darmo cerí zuby na Čínu a na Rusko. Nič proti ich dvojbloku nezmôže. A tak aspoň breše.

-Veď len si pozrite aj na „naše“ médiá. Haagskeho brechotu je tam ako v psom útulku. Brechot psíkov zo Západu však čínsko-ruskej karaváne nezabráni, aby po starodávnej tisícročnej ceste obchodu a priateľstva nenapredovala ďalej.