kronika

Naše médiá chybne uvádzajú Cherson ako najväčšie mesto, ktoré Rusi po februári na Ukrajine obsadili. Nie je to pravda. Najväčším Rusmi obsadeným mestom od začiatku špeciálnej vojenskej operácie nie je Cherson /289 tis. obyv./ ale Mariupol /444 tis. obyvateľov/. Tak či onak, tieto dve pomerne veľké mestá sú príkladom toho, ako sa napriek všetkým hrôzam vojny dá postupovať aj v tom najkrvavejšom konflikte relatívne humánne. – Alebo relatívne „hrdinsky“.

Mariupol premenili brániace sa ukrajinské jednotky na pevnosť. Na novodobý Stalingrad. Bránili odchodu civilov z mesta, najmä ak títo chceli smerovať na ruské územia. Akú-takú evakuáciu povolili až po tlaku medzinárodných organizácií. Verejné budovy, školy, nemocnice, obytné budovy /často s civilnými obyvateľmi v pivniciach/ použili ako svoje oporné body, odkiaľ snajperi, ale aj raketometčíci strieľali zo zálohy a predlžovali agóniu obrany mesta čo najdlhšie. Nehovoriac o obrancoch podzemných betónových bludísk pod Azovstalom. Mesto napokon ruské jednotky dobyli. Našli v ňom apokalyptické výjavy, tisíce mŕtvych obyvateľov, 96% zničených budov, rumoviská, nulovú občiansku infraštruktúru. V súčasnosti sa už mesto pomaly zviecha, oživuje ale bude trvať desaťročia, kým sa stane plnohodnotným rezidenčným sídlom.

Cherson po dlhom zvažovaní vojensko-strategických okolností včera ruské jednotky opustili bez boja a odovzdali ho takmer nedotknuté ukrajinským ozbrojeným silám a ukrajinskej administratíve. Z Chersonu už dávnejšie, ešte pred odsunom Rusov postupne odišlo 100 tisíc obyvateľov. Niektorí išli na Ukrajinu, niektorí do Ruska.

Keď vojensko-civilná správa videla, že Cherson bude vydaný späť do rúk Ukrajincov, zorganizovala pre záujemcov grandiózny odsun obyvateľov na druhú stranu Dnepra. Z mesta takto v posledných dňoch odišlo ďalších asi 130 tisíc obyvateľov. Zostali iba starí a chorí, imobilní a samozrejme tiež tí, ktorí sa nevedeli zmieriť s tým, že Cherson sa stal súčasťou RF.

V meste je dnes už iba pár tisíc obyvateľov. Ulice a námestia sú vyľudnené, pusté. Ale obytné a verejné budovy, školy, nemocnice, priemyselné objekty, prístav, obchody, cestná infraštruktúra sú takmer neporušené. Samozrejme, energetické zariadenia a mosty ustupujúci Rusi narušili, aby spomalili postup protivníka. No pre znovuprichádzajúcu ukrajinskú moc nebude problém elektrinu, vodu, kanalizáciu, kúrenie, mobilné siete, provizórne mosty za pár dní znovu dať do funkčného stavu. Jedinou hrozbou pre mesto a jej obyvateľov je a bude ukrajinskými raketami a náletmi poškodená priehrada Nová Kachovka. Je to vážna hrozba, na vzniku ktorej sa však podieľala predovšetkým ukrajinská strana. A tak bude na nej, ako sa s touto hrozbou vysporiada.

Mariupol a Cherson. Dve veĺké mestá na ukrajinskom bojisku. Dva príklady -ak chcete „humánneho“ a „hrdinského“ prístupu k vojne a osudom neozbrojených civilných obyvateľov. Dve tváre „vojenskej humanity“.

Vojna je najväčšie zlo aké človek vo svojej deviantnej kreativite vymyslel. Aj vo vojne, tak ako vo všetkom sa však dá postupovať rôzne. Minimálne tak, ako postupovali dobyvatelia a obrancovia v Mariupole a Chersone. Človek má vždy, aj v tej najťažšej chvíli na výber. Je na jeho svedomí, čo si vyberie.

Poznámka na záver: Tento článok neobsahuje vulgarizmy. Neobhajuje ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine a už vôbec nepropaguje vojnu. Práve naopak. Je v ňom iba konštatovanie holých faktov. Takých, čo sa dajú vidieť už forografií Mariupola a Chersonu – po ich dobytí. Faktografia nie je propaganda. Alebo naopak ?