kronika

Policajného prezidenta Hamrana som doposiaľ ešte nemal dôvod chváliť. Ale tak, ako šikovný človek občas urobí chybu, tak aj jeho náprotivok občas správne zaboduje. Presne toto sa včera stalo Hamranovi na jeho tlačovej konferencii. Hamran na nej de facto úplne narušil slniečkársko-liberálnu legendu o tom, že vražda na Zámockej bola vyústením dlhodobej cieľavedomej snahy homofóbnej scény o zničenie LGBTI komunity. Nie nebola. Obeťou vraha sa síce stali dvaja členovia LGBTI komunity, no oni boli podľa Hamrana iba náhradný cieľ, vrahov plán „B“ alebo dokonca „C“ potom, ako sa mu nepodarilo uskutočniť hlavný plán – vraždu premiére Hegera a ako sa mu nepodarilo uskutočniť ani útok na židovskú komunitu.

Vrah zo Zámockej vo svojom chorom pudení po zločineckej sláve napokon siahol po cieli najmenej rizikovom – po vražde gayov. Nebola to však jeho pôvodná a hlavná intencia-skôr strašidelná improvizácia.

Hamran spomenul, že na zozname cieľov vraha zo Zámockej bolo viacero politikov- vládnych ale aj OPOZIČNÝCH. Na zozname boli tiež novinári a rôzne celebrity a verejne známe osoby. Vrahovi nešlo ani tak o gyaóv, ako skôr o slávnych ľudí,-ktorých likvidáciou by sa aj on stal SLÁVNYM. Tento zámer je plne v súlade s jeho predpokladanou diagnózou.

Priebežná informácia Hamrana o výsledkoch doterajšieho vyšetrovania teda mení cieľavedome pripravovaný ideologický vraždený plán, orientovaný na homosexuálnu komunitu na plán zavraždiť nejakú významnú osobnosť. Legenda o brutálnom a frontálnom útoku proti komunite LGBTI sa dostáva do trochu iného svetla. Martýrstvo zavraždených členov LGBTI komunity zostáva – no je už menej ideologické, menej explicitné.

Do trochu iného svetla sa dostávajú aj pokusy liberálnych predstaviteľov, najmä z SaS, z PS a z prezidentskej kancelárie urobiť z vraždy akýsi liberálny míľnik, smerujúci k akejsi liberálnej revolúcii, k odklonu SR od tradične konzervatívnych hodnôt. V inom svetle sa javí potom aj prekotné úsilie prijímať zákony v prospech partnerov, žijúcich v spolužití bez dostatočnej právnej úpravy. Vo včerajšom článku sme položili 5 otázok, -či by chystané zákonné úpravy a návrhy reštrikcií pomohli v odvrátení vraždy na Zámockej. Policajný prezident Hamran nechtiac odvetil, že nie. /Čo neznamená, že tieto úpravy nemôžu byť pre slovenskú spoločnosť prínosom/. Vražda na Zámockej má širšie spoločensko-psychologické pozadie. Psychopatológia tohto ohavného činu jednoducho presiahla iba útok na jednu komunitu. Tak je to ostatne s činmi duševne chorých ľudí vždy a všade. Preto im politizácia nesvedčí.

Z Hamranovej informácie vyplynula ešte jedna vcelku pozitívna správa. Podľa nej bola uzavretá skupina radikálov, ktorú navštevoval aj vrah zo Zámockej, predsa len v hľadáčiku medzinárodných i národných bezpečnostných zložiek, Neplatí teda, že sme boli a že sme proti takýmto útokom bezmocní. Neplatí, že tu treba monitorovať milióny a milióny údajov zo sociálnych sietí. Neplatí, že by sa bezpečnostné zložky nevedeli dostať do uzavretých skupín. Keď tieto zložky vedeli napr. v prípade Kočnera prelomiť neprelomiteľnú šifru komunikácie, muselo by byť pre nich jednoduchšie dostať sa do skupiny bez šifrovania, s komunikáciou nanajvýš v angličtine a navyše v sieti, ktorú prevádzkujú a teda aj monitorujú zo Západu. Uf, to som si oddýchol. Predstava, že sa v nejakej uzavretej sieti bez prístupu polície a SIS pripravuje napr. štátny prevrat na Slovensku, – by bola jednoducho apokalyptická…Našťastie, naše bezpečnostné zložky predsa len niečo vedia. Nie sme teda pred chorými zločinmi či chladnokrvnými akciami teroristov úplne bezmocní.

Hamran, -prvý dobrý bod. Za odvahu podať informáciu, ktorá sa prevládajúcej mediálnej mienke príliš nehodí.