kronika

Naši skvelí, zväčša protivládni novinári pri kritike rozhodnutí ÚS zo strany Smeru, Hlasu či SNS demagogicky zdôrazňujú, že väčšia časť sudcov bola zvolená za predchádzajúcej vlády Smeru. Vraj by to preto mali byť sudcovia blízki Smeru.

-Hlboký omyl. Sudcovia, o ktorých sa hovorí, nie sú ani náhodou názorovo blízki Smeru. Boli síce zvolení v NRSR, kde mala vtedajšia vláda na čele so Smerom väčšinu, no neboli to ľudia navrhnutí Smerom.

Ako je to možné ? Jednoducho-vláda Smeru v období 2016-2020 nebola jednofarebná ale koaličná. Pre osvieženie pamäti. Smer mal 49 mandátov, SNS 15 mandátov. Spolu to bolo 64 mandátov, teda zúfalá parlamentná menšina. Fico vládol spočiatku vďaka 11 mandátom Mostu-Híd a 1O mandátom Siete. Keď sa Procházkova sieť rozpadla, odišli najprv 3 a neskôr ďalší 2 poslanci do opozície. Zvyšok sa pridal k Mostu Híd a Bugárovci sa tak stali po Smere druhou najsilnejšou koaličnou stranou. Bez 16 Bugárovcov by Smer +SNS /spolu s 64 mandátmi/ nevedeli vládnuť. Len spolu s Bugárom mali Fico a Danko väčšinu cca 80 hlasov.

Od momentu prechodu poslancov Siete do Mosta-Híd opraty moci de facto držali v rukách Fico s Bugárom. Most Híd určoval nielen rýchle tempo plnenia národnostných požiadaviek Maďarov, ale najmä liberálnu pro-americkú zahraničnú politiku /Šebej , Csefalvayová.. Lajčák, Korčok/. Legislatívu modelovali Žitňanská a Kolíková. Ficovo vládnutie -nevládnutie dospelo k vrcholu v časoch KUCIAKIÁDY. Na jej vrchole bol prinútený Fico odísť z postu premiéra a odovzdať úrad Pellegrinimu. CHYBNE sa tvrdí, že k tomu bol Fico prinútený demonštráciami na ulici. NEBOLA TO PRAVDA. Fica nezhodila z postu premiéra „ulica“ . Z postu premiéra zhodil Fica pán Bugár a jeho banda z Mosta Híd. Bugár dal Ficovi ultimátum-buď odovzdá premiérske kreslo inému členovi Smeru, alebo MOST HÍD z vlády odíde. Koalícia by sa rozpadla a boli by predčasné voľby. Fico sa rozhodol zachrániť vládu na svoj úkor a abdikoval….

Pri voľbe sudcov ÚS bola dohoda, že si každá zo strán koalície teda Smer, SNS a MOST-HÍD navrhnú svojich kandidátov /podľa dohodnutého pomeru/ a týchto kandidátov potom vládna väčšina spoločne v NRSR schváli a predloží prezidentovi resp. prezidentke, aby si z nich vybrala potrebný počet a ten potom do ÚS menoval/a.

Strana MOST/HÍD bola síce členom vládnej koalície , no nebola od začiatku ani proslovenská a ani ľavicová. Bugárovci boli pravicoví liberáli, ktorí mali blízko ku spolupráci so sorosovskými nadáciami. Stačí spomenúť, že bugárovci – to bol Bugár, Žitňanská, Dostál, Gál, Kolíková, Šebej, Cséfalvayová a podobné politické figúrky. Takíto ľudia pri personálnych nomináciách navrhovali do funkcií prozápadných sorosovských liberálov. Takto nominovali aj kandidátov za sudcov US.

Kandidáti zvolení v NRSR boli predložení prezidentke. Bol ich dvojnásobný počet, než bol počet voľných miest. No a sme pri jadre veci. Prezidentka si z ponúkaného súboru kandidátov vybrala v súlade s ústavným právom polovicu. Vybratých sudcov následne menovala do ÚS. Zvyšok skončil pred bránou US.

Akí to boli kandidáti, ktorí boli prezidentkou napokon menovaní ? Budete prekvapení, ale boli to všetci kandidáti navrhnutí MOSTOM-HÍD plus niektorí navrhnutí stranou SNS a podľa najnovších klebiet preverení vtedajším prezidentským poradcom dr. Kubinom. . Títo tvorili väčšinu. Kandidáti Smeru vybraní napokon do ÚS boli v menšine.

-Takto bol vytvorený súbor sudcov dnešného Ústavného súdu. Formálne išlo o kandidátov vybraných koalíciou na čele so Smerom. Prezidentka si ale medzi nimi vybrala iba ľudí z MOSTA/HÍD plus ľudí overených Kubinom. V zložení ÚS potom mala a má vďaka tomuto postupu pani prezidentka-liberálka a progresívka . – väčšinu liberálno-progresívne zmýšľajúcich sudcov. Títo sudcovia jej v pohode odsúhlasia čo bude treba. V pomere 2:1, ale to stačí.

Údajne okolo 24.januára má prezidentkou a dr. Kubinom kreovaný ÚS vyniesť dôležitý verdikt, týkajúci sa Čurilovcov. Konkrétne má ÚS rozhodnúť o tom, či nahrávky, ktoré Čurilovcov usvedčujú z trestnej činnosti budú vyhlásené za nelegálne získané a teda nepoužiteľné alebo nie. V politických kruhoch sa šíri správa, že ÚS v pomere 2:1 rozhodne o nelegálnosti a teda o procesnej nepoužiteľnosti nahrávok. Ak by to bola pravda, bolo by to veľmi podozrivé. Lebo ÚS v podobnej veci-vo veci ilegálne získaných nahrávok z poľovníckej chaty pri Leviciach- odmietol vyhlásiť tieto nahrávky za nelegálne a nepoužiteľné.

V demokratických krajinách s vládou práva je rozpor v súdnych výrokoch ku kauzám, ktoré sú totožné alebo veľmi podobné, nepredstaviteľný. Ak by nastal, bol by veľmi podozrivý. Bol by dôkazom, že v zákulisí súdu sa protiprávne intervenovalo. Zákonnosť verdiktu ÚS by v takomto prípade bola nulová.

Ak onedlho slovenský ÚS rozhodne o nelegálnosti nahrávok čurilovcov a nezohľadní, že sa v podobnom prípade nahrávok z chaty nelegálnosť nahrávania nekonštatovala, potom to bude veľmi veľmi zlé zistenie. Bude to zistenie, že nežijeme v právnom štáte. Ani len formálne nie.

-Ak sa to takto naozaj stane, bude to pre SR smutná vec. A nás Slovákov čaká smutná, veľmi smutná občianska budúcnosť.