kronika

Za odvolanie starého Mazáka z postu predsedu Súdnej rady SR bolo 9 členov Súdnej rady. Proti odvolaniu Mazáka z funkcie boli iba 3 sudcovia. /3 sudcovia sa zdržali/. Odvolaniu Mazáka formálne chýbal jeden hlas. Mazák prežil. – Akokoľvek, tak toto je teda pre pána Mazáka riadny debakel. Riadny Világoš, po ktorom by každý čo len trochu sebakritický a mravne vyspelý človek sám zložil funkciu. Sám by abdikoval. Ctibažný Mazák nie. Nemá na tvári ľudskú kožu. Zubami -nechtami sa drží svojej stoličky a po médiách arogantne vyhlasuje, že on vraj svoj zápas o funkciu vyhral…

Čo je to za víťazstvo, čo je to za pocit ? Ako môže Mazák chodiť na zasadnutie Súdnej rady a viesť prácu jej kolektívu keď vie, že ho tam z 15 kolegov 12 kolegov nepodporuje a 9 kolegov si o ňom myslí, že je na vedenie rady nekompetentný ?

V poriadku, Mazák je mravne taký aký je. Čo však na to verejnosť ? Čo s týmto faktom robia naše bdelé médiá ? Pýtam sa preto, lebo naše médiá sú v oveľa menej jasných prípadoch, – ak ide o ľudí z ľavicových alebo národniarskych nominačných kruhov, celé rozhorčené . Zúrivo hneď vypisujú o tom, ako v demokratických vyspelých štátoch sa pri vyslovení nedôvery alebo pri najmenších pochybnostiach o kompetencii verejní činitelia a funkcionári ihneď vzdávajú svojich funkcií. Naši novinári ich dávajú za vzor cti a demokratickej vyspelosti našim funkcionárom.

V prípade Mazáka to žiaden náš novinár nerobí. Prečo ? Nie je jasné uhádnuť prečo. Lebo ide o Mazáka, o nominanta pánov zo Západu. O právneho poskoka posledných dvoch slovenských prezidentských omylov: Kisku i Čaputovej. Dokonca ešte predtým tak trochu aj Kováča. – Mazák vždy neomylne bojoval na proti-slovenskom protinárodnom fronte. Či už proti Mečiarovi alebo proti Ficovi. Mazák má zásluhy na rozbíjaní pro-slovenskej zákonnosti. Toto ho chráni pred médiami i pred odsúdením verejnosti lepšie ako tá najsilnejšia imunita.

Preto dnes Mazák reaguje na svoju porážku v súdnej rade arogantným úškrnom. Škerí sa a bude sa škeriť do tváre nám všetkým. Azda aj do nekonečna. Alebo predsa len nie ?