kronika

Aby mohli robiť to, čo robia, -v podstate čokoľvek, poslali im USA dve lietadlové lode, roje lietadiel a rakiet.

Tri štvrte storočia ničia susedný národ. Neustále mu odkrajujú z územia, vyháňajú jeho populáciu do zahraničia alebo ju decimujú po desiatkach týždenne streľbou. Na zúfalé prejavy vzdoru, – samozrejme, že aj krvavé a drastické a odsúdeniahodné, reagujú ešte väčším útlakom, ešte masívnejším zaberaním ich pôdy a ešte masívnejším bombardovaním.

Nezávislé orgány a nezaujatí predstavitelia OSN dennodenne konštatujú, že ich činy sú medzinárodné zločiny, že sú to kriminálne činy proti ľudskosti, proti civilnému i vojenskému právu. Ich odpoveď ? Zbombardovaná nemocnica so stovkami obetí, takmer tisícka zabitých detí, zbombardovaný pravoslávny chrám s desiatkami obetí, zničené mešity s ďalšími obeťami…jedna z mešít dokonca na samosprávnom území, ktoré s „teroristickým“ výpadom proti ich osadníkom nemá nič spoločné.

Dnes vyzvali milión príslušníkov susedného národa, aby opustili svoju tisícročnú domovinu, lebo ak nie, budú považovaní za „komplicov teroristov“ a budú spolu s nimi „eliminovaní“. Po slovensky povedané – že budú povraždení. Hrozné, čo len počuť…

Ich cieľom je stav, v ktorom v domovine susedného národa už nebude nič. Vyhlásili, že na konci ich zločinnej aktivity už za to, či v rozvalinách budú alebo nebudú známky života zachované alebo nie, neponesú zodpovednosť.

Po svete sa proti ich zločinom denne konajú obrovské demonštrácie: od státisícových demonštrácií v Londýne, Paríži či v Nemecku po skromné ale rovnako rozhorčené zhromaždenia so stovkou demonštrantov v Bratislave. Proti zločinom režimu, ktorý ich ovláda, demonštrujú dokonca ich vlastní občania alebo príslušníci ich vlastného národa a konfesie /napríklad v Kongrese USA/. Psychicky normálna a morálne nenarušená časť ich národa sa od zločinov teroristického štátu dištancuje. Volá po mieri a po živote v porozumení so susedným národom.

Prosby, požiadavky, protesty, apely, krik svetovej verejnosti – ba aj výzvy lepšej časti ich vlastného národa sú ako hrach hodený na múr nárekov. Vyschnutí kostlivci v generálskych uniformách sa o názory svetovej verejnosti nezaujímajú. Naopak, po každom masovom proteste v represáliách pritvrdzujú. Odvolávajú sa na šialené odvety zo strany tých, ktorých 75 rokov nivočia, ritualizujú ich ako činy zvierat a osobujú si právo na vyhladenie týchto „zvierat“ z povrchu Zeme.

Na tisícku obetí zúfalo nezmyselnej, krvavej a odsúdeniahodnej poldňovej akcie utláčaného národa odpovedajú krvavými jatkami, ktoré už dnes stáli päťkrát viac životov utláčaného národa. To je však vraj iba začiatok ich Veľkej pomsty. Tisícka obetí z ich národa má byť pomstená státisícmi, azda aj miliónom obetí susedného národa. Lebo si myslia, že cena života ich súkmeňovcov je tisíckrát vyššia ako cena života iných, obyčajných ľudí z iných národov.

Správajú sa, ako by mohli všetko. Akoby zákony ľudskosti pre nich neplatili. Akoby sa riadili vlastnými zákonmi, ktoré ako vyvolenému národu ich výlučný boh iba im stanovil. Robia si čo chcú. A svet ? Svet kričí, lamentuje, bedáka. Alebo sa vystrašene správa ako známe tri opice, čo nič nevidia, nepočujú, nič nehovoria.

Na svete zatiaľ chýba tretia skupina ľudí-čo ani nemlčia, ani nekričia, ale konajú. Je na čase, aby sa sformovala. A aby im – samozvaným pánom sveta- povedala dosť. Aby im dala najavo, že pre ľudí na tomto našom spoločnom svete platia rovnaké zákony, rovnaká spravodlivosť, rovnaké princípy humanity. A že princípy všeľudskej humanity platia aj pre nich. AJ PRE NICH.