kronika

Podľa prieskumu Ipsos by mali ľavicové strany Smer a Hlas spolu s národnými stranami Republika a SNS až 80 mandátov. To je dosť na pohodlné vládnutie. V zálohe je navyše ešte aj Sme rodina a orbánovská Aliancia, s ktorou by takáto koalícia mala ústavnú väčšinu. Strana OĹaNO s nulovým koaličným potenciálom by bola v novej NRSR čosi ako olovená kačička, ktorá by nič ani nenásobila a ani nedelila. Nech už Ipsos urobil serióznejší či menej seriózny prieskum verejnej mienky, momentálny predpoklad, že v októbri nastúpi k moci pro-slovenská vláda, to nezmení.

Ipsos je v oblasti politických prieskumov nováčik. Jeho analytici neboli doposiaľ verejnosti známe mená, -ani ako sociológovia a ani ako politológovia. O to viac prekvapuje, koľko priestoru poskytla Pravda takýmto neznámym mudrlantom. Ale vlastne pardon, neprekvapuje to, keď sa začítame do ich „analýz“ a „prognóz“. Je v nich jedna bizarnosť za druhou. Samozrejmý fakt novej koaličnej väčšiny Smeru+Hlasu+Republiky+ SNS sa síce v úvahách chlapcov z Ipsosu objavuje, ale iba ako konštatačné nutné zlo. Istotu 80-ky chlapci spochybňujú „nezmieriteľnými postojmi“ pána Pellegrinoho ku spolupráci so Smerom. O tom že predvolebná nezmieriteľnosť nestojí za fajku močky a že sa po voľbách v atmosfére túžby po moci všetko radikálne mení vie ale každý politicky vzdelanejší Slovák, – každý čo ako volič prežil aspoň jedno volebné obdobie.

Pellegrini bude podľa mňa do 30.9. vodu kázať, no po 1.10. bude víno piť-aj s Ficom, ak to bude pre podiel na moci potrebné. Ak by sa však hoc aj zbláznil a nechcel s Ficom do vlády „ani zaboha“, jeho poslanci rozhodnú o zaradení Hlasu inak, než by to on chcel. Sociálnodemokratické duše to k sebe do vlády pritiahne aj za cenu bolestného kompromisu s Republikou, Sme rodinou či orbánovskou maďarskou Alianciou.

Chlapci s Ipsosu špekulujú čosi o spolupráci liberálov z PS, Sopky a Hlasu s konzervatívcami s KDH a Sme rodiny. Toto je vo sfére science fiction, aj to veľmi krátkodobo ponímanej. Serióznejšie sú špekulácie o stave povolebného patu. Teda stavu, keď by Hlas odmietol ísť do vlády s Republikou ale aj do vlády s bývalými vládnymi stranami: Kolárovou Sme rodinou a Saskou. Takýto vývoj je momentálne najväčšia nádej slniečkárov a progresívcov z okolia Šimečku, Čaputovej a Ódora. Zlyhanie rokovaní o novej vláde a príprava na nové predčasné voľby by totiž umožnili Čaputovej a Ódorovi vládnuť ďalej, môžbyť až do budúceho roka resp. do nástupu jari. To by už potom bola možno iná pre sorosovcov vhodnejšia spoločenská atmosféra. Možno by sa na liberálnom nebi objavili aj nové hviezdne možnosti: buď Ódor alebo Čaputová samotná…

Nech je akokoľvek, všetky takéto vyslovené alebo zamlčané špekulácie /chlapcov z Ipsosu i tých, čo ich úkolujú/, sú podľa mňa bezpredmetné. Slovensko má rado čistú hru, bez špekulácií. Slováci sa dajú oklamať sľubmi a klamstvami. Intrigy a komplikované konšpiračné hry sa však na Slovensku nenosia. Mečiar vyhral heslami o zvrchovanosti, Dzurinda o vstupe do Európy, Fico rozvojom istôt, Matovič bojom proti mafii – všetko to boli napokon do veľkej miery iba heslá, – ale aktéri ich mysleli tak trochu aj úprimne. Že im to nevyšlo, bola a je vec tvrdej reality.

Po septembrových voľbách tu podľa mňa budeme mať novú vládu. Najskôr národnú a ľavicovú. Najskôr so silnou liberálno-konzervatívnou pravicovou opozíciou. Na Slovensku je to tak. Tu sa konšpirácie, zákulisné finty, intrigy sotva presadia. Slovensko nepraje špekuláciám. Slovensko je-v dobrom i zlom zmysle slova-prvoplánová krajina. Slovensko je BUĎ – ALEBO.