Na charakterizačnej fotke zo včerajšieho snemu Hlasu SD vidieť dvoch pánov s charakteristicky neslovenskými priezviskami. Pellegriniho a Druckera. Ústredným postavami v radoch čestných hostí boli dvaja obstarožní páni s tiež cudzokrajne znejúcimi priezviskami: Weiss a Zala. Je to pre stranu Hlas symbolické. Strana sa javí v slovenskom prostredí ako čosi cudzokrajné, nenáležité.
Nechajme mená menami. To skutočne nenáležité cudzokrajné je po včerajšku v niečom inom. V tom, že sa Hlas včera na plnú „hubu“ prihlásil nie k slovenským tradíciám a tradičným ľavicových hodnotám Slovákov, ale k chimére euroatlantickej sociálnej demokracie. K takej „ľavici“, ktorá už nepokryto avizuje oddanosť bruselským vládcom nad Európskou úniou. Takej ľavici, čo bude poslušne hlasovať za všetko na čo ukážu Nemci a Francúzi. Takej ľavici, čo zrazí opätky po každom svetovládnom rozhodnutí USA a UK v centrále NATO. Takej ľavici, čo bude pokorne krútiť ďalšie kolesá protiruských sankcií, čo bude vyrábať a lifrovať zbrane na Ukrajinu a slepo nasledovať USA a NATO v ústrety čoraz intenzívnejšej vojne na Ukrajine, slepo kráčať v ústrety tretej svetovej, teda v ústrety termonukleárnej katastrofe.
Pellegrini už po x-tý rad aj včera táral o akýchsi fašistoch, nacistických čertoch-diabloch s ktorými sa vraj chce ich bývalý partner /od včera súper-protivník/ Smer SSD spojiť za každú cenu, len aby sa dostal k moci. Pellegrini aj včera pro-západných novinárov presviedčal, že Hlas je iný ako Smer. Že Hlas s akýmsi domnelými fašistami nikdy spolupracovať nebude a že nebude spolupracovať ani s tými, ktorí s nimi – „fašistami“- spolupracovať chcú. Samozrejme, že Pellegrini nemal na mysli nikoho iného ako Republiku a Smer SSD a môžbyť aj SNS. A je samozrejmé, že na fašistickosť Republiky a a na smerácku bezzásadovú túžbu po vláde nad SR nemal Pellegrini žiadne dôkazy. Jediné, čo mal a čím sa oháňal bol zaužívaný mediálny narratív mejnstrímu.
Po včerajšku je jasné, že príčinou budúcej nespolupráce Hlasu s ľavicovým Smerom slovenskou sociálnou demokraciou a národniarmi z Republiky a SNS nie je ich fašizmus či totalitná mocibažnosť – ale UKRAJINA. Áno Ukrajina a v konečnom dôsledku Rusko. Deliacou čiarou medzi Hlasom na jednej a Smerom+Republikou+SNS na druhej strane je to, že kým Smer, Republika a SNS chcú dodávku a prepravu zbraní cez SR na Ukrajinu zastaviť a ďalšie protiruské sankcie hamovať, Hlas chce všetko nechať bežať po starom. Hlas chce húfnice Zuzany a odmínovacie Boženy pre Ukrajinu ďalej vyrábať, tanky pre Zelenského ďalej opravovať, banderovcov na území SR ďalej školiť, veľké základne NATO v Lešti, na Sliači a v Kuchyni ďalej budovať.
Hlas chce vraj robiť „slušnú politiku“. V skutočnosti chce však robiť POSLUŠNÚ politiku. Pravidlá slušného – poslušného správania voči EU a NATO a špeciálne voči USA dostal asi Pellegrini na istej oplotenej ambasáde. Pre Pellegriniho sú posvätné. Až tak ako pre Mojžiša boli posvätné dve kamenné dosky, ktoré od Pána Boha dostal na hore Sinaj. Pellegrini dostal dosky „na ambasáde. „Bude „bohom“ spoza Atlantiku poverený, aby šíril desatoro poddanskej poslušnosti medzi zatiaľ stále dosť nebezpečne divými Slovákmi.
Nič nové pod slnkom. Nič nové medzi bývalými komunistami resp. potomkami poslušných komunistických rodičov-okresných a krajských aparátčikov. Predchodcovia Pellegriniho v bývalej SDĽ majú už poslušnosť odskúšanú. Pamätáte sa na rok 1998 ? Pamätáte sa na to, ako v záujme euroatlantickej orientácie zradili pseudoľavičiari zakladateľov modernej SR z okolia V.Mečiara a spol. ? Pamätáte sa, ako kadejaké pseudo-ľavicové schmognerové, fogašovia a pod. vtedy ochotne vystužili pravicovú vládu M.Dzurindu ? Pamätáte sa na tú slepú poslušnosť, s akou vtedy rozdávali slovenské fabriky Američanom, Britom, Francúzom, Nemcom, Talianom …? Pamätáte sa na tú vtedajšiu nedôstojnú kolenačkovú poslušnosť voči Západu ?
No a už to tu máme znovu. Preto sa okolo Hlasu motajú staré známe tváre Weissa a Zalu. Preto tu máme pseudo-ľavicové mediálne útoky na Smer SSD zo strany Schmognerovej a spol.
Nie všetkým členom a poslancom SDĽ sa po 1998 takáto zradcovská a nedôstojná politika páčila. Preto zanedlho došlo ku vzbure R. Fica a mnohých radových členov SDĽ. Revolta proti zrade sa šírila ako ozdravný oheň. Onedlho z nej vznikol Smer. A pokúsil sa zachrániť čo sa ešte dalo. Bohužiaľ, v oblasti privatizácie toho už veľa nebolo…
V 1998 vedenie SDĽ zradilo. Koho a čo ? Nuž zradilo svoju vlastnú revolučnú ľavicovú tradíciu, historickú pamäť plnú boja proti kapitalistickým vykorisťovateľom /najmä zo zahraničia/, plnú štrajkov, vzbúr, boja proti drahote, proti zatváraniu fabrík, proti hladu resp. za sociálne istoty a spravodlivé rozdelenie hodnôt, vytvorených slovenskými pracujúcimi. V 1998 však vedenie SDĽ nezradilo iba svoje ľavicové tradície. Zradilo aj široké masy pracujúcich, ktorí si mysleli, že ich záujmy v konfrontácii so zamestnávateľmi bude SDĽ zastupovať. V 1998 SDĽ zradila národ. A zaplatila za to svojou vlastnou existenciou.
Zdá sa ale, že zradu niekoľko pseudo-ľavicových zradcov prežilo. Najmä však prežilo ich sdľácke pozadie. Prežila vrstva podnikateľov, čo vedenie SDĽ v 1998 do podpory pravicovej „euroatlantickej“ vlády nahovorila. Toto podnikateľské krídlo, čo vyšlo z radov „kapitánov socialistického priemyslu“ sa po vzniku Smeru preplazilo do pozadia novej ľavice. Dlho z vlády Smeru a zo zbližovania SR s EU, NATO profitovalo. Keď sa však počas poslednej Ficovej vlády objavili trhliny v ochotnej spolupráci Smeru so Západom a preniesli sa aj do sladkého života týchto podnikateľov, začali páni podnikatelia pripravovať zmenu. Po roku 2020 podnikateľské krídlo Smeru našlo v sociálnej demokracii svojho človeka – Petríčka Pellegriniho. S ním potom vplávalo do pokojnejších euroatlantických vôd. Do zátočiny Hlasu SD, tzv. európskej sociálnej demokracie.
Včera sme konečne mali možnosť vidieť, ako sa im v tejto zátočine darí. A ako sa z nej na vlnách euroatlantickej poslušnosti a národnej zrady chystajú vyplávať „v ústrety Európe“ a v ústrety Amerike. Snem Hlasu sa včera konal v Púchove. Príznačne v sídle jedného potomka kapitána socialistického priemyslu, v sídle potomka komunistického funkcionára, ktorému sa vraj už podnikanie na Slovensku máli. Ktorý vraj na svoj európsky či celosvetový rozlet potrebuje „spoluprácu“ s EU, s USA, s NATO. Takýchto podnikateľov v pozadí bývalej SDĽ a dnešnej strany Hlas je samozrejme viac. Nepochybujem, že ich mená poznáte. A že viete, o čo im po voľbách pôjde.
Pôjde im o to, aby Hlas /tak ako SDĽ v 1998/ zradil národ. Aby znovu vystužil pro-kapitalistickú, prozápadnú vládu. Pôjde im o to, aby Hlas prítomnosťou vo vláde maskoval jej pravicový, protinárodný charakter. A aby tak oni s použitím pseudoľavicového mimikri mohli ďalej bohatnúť. A aby za svoju euroatlantickú poslušnosť dostali z hodokvasu megaboháčov západného sveta nejakú tú poloohlodanú kosť.
Za takúto kosť budú potom páni z Hlasu usilovne zaháňať stádo slovenských ovečiek, ceriť zuby a brechať na neslušných a neposlušných nevychovancov. Nevychovancov, čo nevedia, že pred pánmi veľkomožnými z cudziny treba krčiť chrbty, servilne kolenačkovať.
Asi podlahol predvolebnym kortesackam NATO. ...
Ficko je madarske slovo = lagan, chalan,... ...
Co si azda inak orientovany???? ...
+++ ...
Vyborne Medvedar. Dobre si to vystihol +++++... ...
Celá debata | RSS tejto debaty