kronika

Aj keď pripustíme, že sa Rusko pri začiatku špeciálnej vojenskej operácie vlani vo februári dopustilo formálneho porušenia niektorých noriem medzinárodného práva, otázka je – oprávňuje to Ukrajinu na použitie akýchkoľvek metód pri obnove pôvodného stavu ? Najmä ak zohľadníme, že i Rusko bolo k takémuto konaniu dotlačené niektorými krokmi Ukrajiny a Západu, ktoré tiež neboli v súlade s medzinárodným právom ?

Ide v podstate o problém nutnej obrany resp. primeranosti obrany, aký poznáme z trestného práva. Osoba, ktorá sa cíti byť napadnutá, môže na nutnú obranu použiť primerané prostriedky na to, aby útok odrazila a ochránila si svoj život či zdravie. Ak pritom útočníka zraní alebo nedajbože usmrtí, je formálne obžalovaná a na súde musí preukázať, že prostriedky aké na odrazenie útoku použila, boli naozaj PRIMERANÉ daným okolnostiam.

Čo platí pre jednotlivca, platí iste aj pre skupiny ľudí a malo by aj pre ľudské spoločenstvá, akými sú štáty. Podľa Charty OSN má napadnutý štát právo brániť sa. Na druhej strane ani obeť útoku nemôže všetko. Pri prepade -ak útočníka spacifikujeme a on leží bezmocne na zemi, nemôžeme ho napr. kvôli prevencii budúcich jeho útokov len tak zlikvidovať, zabiť. Podobne štát, ktorý odrazil agresora nemôže takýto štát zlikvidovať, nemôže jeho obyvateľov kolektívne potrestať genocídou, vyvraždením, či násilnými deportáciami. Najmä ak ide o autochtónne obyvateľstvo, ktoré na území, čo sme dobyli žije odjakživa. – Ak toto obeť agresora urobí, mení sa z obete agresie sama na agresora, na zločinca a zaslúži si medzinárodné potrestanie. Takáto obeť, čo sa pri odrážaní útoku mení sama na zločinca a agresora si už nezaslúži súcit a podporu medzinárodného spoločenstva ale naopak, zaslúži si odsúdenie a potrestanie podľa medzinárodného práva. Ak zločiny takejto obete, čo sama začala byť agresorom chápeme, tolerujeme, či dokonca schvaľujeme, sami sa podieľame na jej zločinnosti a páchame zlo.

Prečo o tom takto zoširoka píšem ? Lebo sa v našich a západných médiách objavujú vyhlásenia, ktoré v súvislosti s konfliktom na Ukrajine chápu, tolerujú či dokonca schvaľujú nielen primerané obranné aktivity Ukrajiny voči ruskému útočníkovi, ale zároveň chápu, tolerujú či dokonca schvaľujú aj činy, ktoré už primeranou obranou nie sú a ktoré samé sa stávajú činmi agresora a medzinárodného zločinca.

Napríklad schvaľujeme likvidáciu Nord Streamu, schvaľujeme útok na civilný Krymský most, schvaľujeme útok dronov na sídlo a symbol ruskej štátnosti-moskovský Kremeľ, schvaľujeme vraždy pro-kremeľských publicistov, intelektuálov, umelcov a ich detí, schvaľujeme útoky na nevinných ruských turistov v zahraničí, schvaľujeme chrapúnske správanie ukrajinských športovcov voči ruským športovcom, schvaľujeme ostreľovanie obytných činžiakov v Donecku, Lugansku Belgorode…americkými Himarsami či britskými Storm Shadow, schvaľujeme upálenie ruských aktivistov zaživa v Odesse, schvaľujeme vraždenie spútaných ruských vojnových zajatcov, schvaľujeme útoky na Zaporožskú jadrovú elektráreň, schvaľujeme útoky ukrajinských diverzantov na pokojné, neozbrojené obyvateľstvo Ruskej federácie v obciach pri hranici s Ukrajinou, schvaľujeme zničenie Kachovskej vodnej nádrže, schvaľujeme výroky typu „Mŕtvy Rus-dobrý Rus“ …atď, atď. A hlavne akceptujeme ako pravdivé aj tie najbizarnejšie lži kyjevskej vlády o tom, že si RF sama vyhodila do povetria svoj ropovod a plynovod, svoj most, že sama zaútočila na Kremeľ či na svojich občanov v belgorodskej oblasti, sama vraždí svojich predstaviteľov, sama vyhodila kachovskú priehradu, aby zlikvidovala prívod vody na svoj Krym, aby zatopila svoje bunkre a zákopy pri Chersone a pod.

Tento týždeň sa v západných médiách objavil názor amerického generála Fredericka „Bena“ Hodgesa, bývalého hlavného veliteľa vojsk USA v Európe. Podľa neho budú Ukrajinci po obsadení Krymu konať voči tamojším Rusom tvrdo. Hoci tamojší Rusi sú na Kryme autochtónni, hoci tam tvoria takmer 90ˇ% obyvateľstva, budú ich Ukrajinci odtiaľ -bez odporu USA a medzinárodného spoločenstva násilne deportovať alebo ich budú hromadne likvidovať, teda vraždiť. Hodges otvorene takúto genocídu krymských Rusov neschvaľuje. Hodges ju iba predvída a predvída zrejme aj pasivitu USA, EU a Západu pri páchaní takéhoto zločinného holokaustu. Hodges americkú a západnú verejnosť svojim prognostickým a v podstate aj chápavým vyjadrením de facto na vraždenie Rusov pripravuje. -Nuž, ak je toto kultúra západnej civilizácie-tak je to potom riadne BARBARSKÁ civilizácia. A normálny človek musí urobiť všetko, aby sa jeho duša takýmto druidským keltsko-germánskym barbarstvom nenakazila.

Obávam sa, že sú už medzi nami ľudia, čo sa západniarskym barbarstvom už nakazili, Stačí si pozrieť sociálne siete, diskusie trolov a rusofóbnych blogerov či dokonca komentátorov v médiách. Tu sa to krvavými útokmi na Rusov len tak hemží. No nejde iba o útoky podlých anonymov. Neanonymní vojnoví spravodajcovia, dokonca z „našich“ televízií dávajú mediálny priestor na vyjadrenia svojich krvavých praktík banderovským „rozviedčikom“ , vojenským „policajtom a pod. Sadisti nám počas večerných správ s úsmevom popisujú, ako chyteným „ruským špiónom“ budú trhať uši, ako im budú lámať väzy a páchať na nich podobné zverské surovosti. – No veď o nič nejde ! -Veď sú to len Rusi, Aziati, podľudia. Veď sú to agresori a s agresormi sa dá narábať podľa ľubovôle a podľa bohatosti našej sadistickej fantázie ! – No nie ?!

NO NIE ! Všetko má svoje medze. Aj primeranosť obrany pred skutočným či domnelým agresorom. Aj táto obrana má svoje hranice. Ak ich brániaca sa obeť prekročí, sama sa stáva agresorom, zločincom, barbarom. – A zaslúži si naše opovrhnutie. – Pravda, iba ak sme ešte aj my civilizovaní ľudia a nie už iba zbarbarizované pomstivé zvery…