kronika

Vojnu USA a Izraela s Iránom Teherán vyhráva. Dôkazom je slávnost. vojen.prehliadka v Teheráne a zábery na sklady plné balistických rakiet. Dôkazom je, že napriek americkej blokáde v posledných 24-hodinách prešlo s iránskych prístavov a do iránskych prístavov 34 tankerov s iránskou ropou pre čínskych, indických a i. odberateľov.

USA majú podľa amerických disidentských analytikov tri možnosti ďalšieho postupu vo vojne: 1/ sprísňovať blokádu prístavov, 2/ vystaviť iránske mestá kobercovému bombardovaniu civilných sídiel s tisíckami obetí, 3/ začať pozemnú ofenzívu za pomoci taktických jadrových zbraní, teda začať s vyhladzovaním tisícročnej perzskej civilizácie.

Irán má oproti USA menej variantov ďalšieho postupu. Po prvé, bude ďalej manévrovať v Ománskom zálive a narúšať americkú blokádu; bude ďalej vymáhať od lodí, prechádzajúcich Hormuzom povolenia /finančné poplatky/ za preplávanie prielivom. Po druhé, v prípade kobercového bombardovania Iránu zo strany USA a Izraela odpovie ostreľovaním centier Dubaja, Abú Dabí, Rijádu, Manamy, izraelských miest a i. balistickými raketami. Po tretie, ak by sa USA vylodili na iránskej pevnine a udreli na Irán taktickými jadrovými zbraňami, zblokoval by Irán v spolupráci s jemenskými Húsiovcami a somálskymi džihádistami prielivy pri vstupe do Červeného mora / Bab el Mandib a i./.

Vojensko-politické ciele Iránu s jasné: 1/ právo na obohacovanie uránu, 2/ právo kontroly nad plavbou do Perzského zálivu, spojené s právom na spoplatnenie prechodu tankerov cez Hormuzský prieliv, 3/ uvoľnenie irásnkych finančných aktív, ktoré sú zmrazené v amerických a i. bankách na Západe, 4/ zastavenie vojenskej konfrontácie Západu, vrátane Izraela a arabských kolaborujúcich režimov s husiovskou vládou v Jemene a s hnutím Hizballáh v Libanone.

Vojensko-politické ciele USA boli spojené s ich svetovládnou ambíciou. USA pôvodne plánovali zmocniť sa iránskych ropných a plynových zdrojov rýchlo a bezbolestne, -asi ako v prípade Venezuely. Strategickým cieľom bolo získať mocenskú kontrolu nad Indiou a Čínou tým, že ich USA budú vojensky kontrolovať a finančne cuckať z vecí okolo ich energetickej bezpečnosti. Tento plán sa USA nepodaril. Hoci v obmedzenej miere ale predsa len iránska ropa a plyn prúdia ako do Indie, tak najmä do Číny. A čo je horšie, pretože 40% iránskych energonosičov smeruje do Číny, experti vo veľmi krátkom čase očakávajú, že zúčtovanie obchodov prejde s amerických dolárov na čínske juany. – Strašné čo len pomyslieť. Ak by nasledovala reťazová reakcia sveta aj v prípade iných komodít, znamenalo by to pád dolára ako medzinárodnej meny a krach USA ako globálnej superveľmoci.

-Aby tých zlých správ pre Trumpove USA nebolo málo, predstavitelia USA sú v šoku s extrémne úzkej spolupráce Číny a Ruska. Spolupráce, ktorá má podobu v podpore vojenskej sily Ruska a v podpore toho, čo je napr. pri konfrontácii Ruska so Západom na Ukrajine aktuálne najdôležitejšie, -pri podpore finančnej stability Ruska. Dôkazom extrémne úzkej spolupráce Ruska a Číny vo vojenskej oblasti je návšteva troch vojenských plavidiel Tichomorskej flotily ruského námorníctva v supertajnom najväčšom čínskom vojenskom prístave Žanjiang. Doteraz prítomnosť vojenských lodí inej krajiny na tomto mieste nepredstaviteľná.

Trump a jeho think-tank jednoducho zlyhali. Kadejaké tie sankcie kolektívneho Západu voči Rusku a Číne neboli pre rusko-čínske vzťahy deštrukčnou kyselinou ale naopak, -lepidlom.

Boj USA o obnovu pozície jediného celosvetového superhegemóna sa nevydaril.