kronika

Iste ste si to všimli: Najprv odklepnutie dvoch finančných injekcií pre LGBTI aktivity zo strany Ministerstva kultúry SR /Šimkovičová je v tom nevinne , ale aj tak si to už od našich super-Slovákov zlizla/. Potom euro-solidárny protest SR voči údajnej účasti RF na sabotáži proti ukrajinskému lietadlu na lipskom letisku. Následne vojenské cvičenie, zamerané na preskúšanie logistiky a schopností SR optimalizovať presun armád NATO smerom na Východ a najnovšie podpis SR pod Dohovor o zriadení medzinárodnej kompenzačnej komisie pre Ukrajinu.

Čo je veľa to je dakedy už príliš. Toto totiž nie je jedna lastovička, toto je celý kŕdeľ indikátorov, naznačujúcich, že sa SR odkláňa od jedného zo smerov svojej stratégie spolupráce na všetky 4 svetové strany -totiž od smeru obojstranne výhodnej spolupráce s Moskvou.

Čo je za tým ? Rozhodol sa azda R.Fico „po zrelej úvahe“ prehodnotiť suverenitu vo svojej zahraničnej politike ? Rozhodol sa „vlastnou hlavou“ ku zmene a začal finančne a v budúcnosti možno aj priamymi dodávkami zbraní a munície na Ukrajinu podporovať banderovcov proti vojskám Ruskej federácie ? Stal sa z Fica nedajbože euro-servilný picino v štýle baltských politikov ?

-Nie ! Informácie z prostredia úradu vlády či z ministerstiev, ktoré rokujú o finančných prostriedkoch, čo SR dostáva v podobe peňazí z plánu obnovy a v podobe eurofondov naznačujú, že príslušné orgány EK začali MOHUTNÝ TLAK NA SLOVENSKO, zameraný na umravnenie Ficovej SR, na zmenu jej rebelantského postoja na postoj poslušný, ústretový všetkého, čo EU resp. EK robí a plánuje robiť v prospech Zelenského kliky v Kyjeve.

Potom, čo v Maďarsku padol odbojný Orbán a nahradil ho voči EU priateľský P. Magyar, stratil Fico vo svojom boji o národnú suverenitu SR ako rovnocenného členského štátu EU svojho spojenca. EK a cez ňu aj NATO je na koni a rozhodlo sa využiť momentum a zlikvidovať v rámci EU aj druhého disidenta- Ficovo Slovensko.

Za podpory zradcovskej piatej kolóny -europoslancov PS, čiastočne KDH začala EK hľadať dôvody na odobratie či aspoň zníženie sumy peňazí, ktoré do SR prúdia. zo Najnovšie sú to veterné elektrárne, predtým zonácie NP, ešte predtým „haciendy“… Strata europeňazí je vždy nepríjemná vec, – no ak by k nej prišlo tesne pred voľbami, bola by to pre Ficovu vládnu koalíciu nielen ekonomická ale aj reputačná katastrofa.

V podmienkach, keď by mienkotvorné médiá, -napospol protivládne a antificovské 24×7 húdli občanom SR do uší naratív „aká je to katastrofa byť v SR bez europeňazí“ by sa celkom dobre mohlo stať aj to, že by najbližšie parlamentné voľby v SR /riadne či PREDČASNÉ/ skončili takým víťazstvom pro-brusleských /“protiruských“/ strán ako to bolo nedávno v Maďarsku.

Fico je skúsený politik. Do istej miery aj tvrdohlavý politik. No je to aj politik , ktorý má cit pre kompromisy, keď sa už inak nedá. Zdá sa, že to čo momentálne Fico a jeho vláda robia, je známkou práve spomenutého kompromisu. Nie frontálneho ústupu, nedajbože kapitulácie. Iba nevyhnutného kompromisu. Jeho podstatou je ustúpiť tam, kde to nie je až také zásadné-napr. dať symbolickú finančnú podporu aktivitám LGBTI, alebo sa podpísať pod deklaratórnu rovinu pomoci Ukrajine na úkor RF. Alebo vykonať symbolické kroky v interoperabilite s NATO a pod.

Áno, momentálne Ficove kroky nie sú v úplnej zhode s hodnotami suverénnej slovenskej politiky, nie sú v súlade ani s programom Smeru SSD či vládneho programu Ficovej vlády, – no zatiaľ tieto kroky SR nenamáčajú do močiara vojny s Ruskom , ba ani do bahna rusofóbie, aká zúri trebárs v susednom Česku, Poľsku a čiastočne aj v Maďarsku.

Okrem toho, Fico v istých veciach zostáva starým dobrým Ficom. Fico napr. stále brnká na nervy von der Layenovej, Kalasovej či vedenia NATO v niektorých nie zanedbateľných témach. Napríklad v oblasti nového balíka protiruských sankcií. Tu SR zatiaľ ako JEDINÁ v celej EU odmieta súhlasiť s obsahom a rozsahom sankcií. Za slovenský súhlas požaduje ústupky v dôležitých ekonomických záležitostiach.

Fico zatiaľ tiež váha s tým, aby akože odhalený pokus o sabotáž ukrajinskej fabriky na drony /pri Prešove/ označil za pro-ruskú akciu. Česi či Poliaci by to už dávno urobili. Fico a Blanár /napriek odporu Druckera/ začali hovoriť o obnove slovensko-ruských konzultácií zameraných na oživenie slovensko-ruskej spolupráce – nielen v ekonomike a energetike, ale aj v školstve , vede, výskume, resp, v kultúre, umení, športe, turizme a v bežných vzťahoch medzi ľuďmi.

VYDIERANIE FICA ZO STRANY BRUSELU je skryté ale brutálne. Fico však v podstatných veciach zatiaľ odoláva. Ustupuje v podľa neho veciach nižšej škodlivosti. U niektorých jeho priaznivcov, ktorí nechápu rozdiel medzi straníckou politikou a súkromnými názormi na strane jednej a medzi štátnickou vládnou politikou na strane druhej, to vyvoláva kritiku.

– To už tak býva, provoplánovo zmýšľajúcim Ficovým podporovateľom bez vládnej zodpovednosti. a samozrejme kadejakým borovičkovým „slovenským junákom“…- sa najnovšie Ficove štátnické triky bridia. Ficov Smer SSD možno v prípade, že Fico bude musieť EK a jej liblingovi Zelenskému ešte viac ustúpiť, stratí niektorých voličov. /Dúfajme , že v prospech Republiky/.

– No taký je už politický život. Taká je politická tvrdá realita. Zostáva iba dúfať, že si Fico zachová v kompromisoch zdravú mieru a že ustúpi iba tam, kde to naozaj bude štátnicky nevyhnutné.