kronika

6. novembra zorganizoval Trump vo Washingtone schôdzku s lídrami postsovietskych stredoázijských republík: Kazachstanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu, Kyrgizstanu a Turkmenistanu. Schôdzku nazval C5+1. Jej cieľom má byť:

• sprísnenie dodržiavania protiruských sankcií a potrhanie úzkych politických a ekonomických väzieb týchto krajín s Ruskom,
• ponuka investičných príležitostí pre uvedené krajiny v americkom biznise /napr. pri investovaní do leteckého korporátu Boeing alebo do výroby lokomotív/
• zabezpečenie ťažiarskych práv pre americké firmy, orientované na ťažbu a úpravu surovín – napr. uránu, líthia, vzácnych zemín, volfrámu, antimónu…

Pre každý štát má Trump pripravené aj na jeho mieru šité chuťovky. Pre Kazachstan je to napr. zrušenie sankcií pre kazašskú dcéru Lukoilu, odstránenie prekážok pre kazašský projekt prepravy plynu cez Kaspické more /projekt KazMunaiGas/. Pre Tadžikistan je to dodávka moderných zbraní v boji s „afganskými teroristami“. Na moderné americké zbrane chce však Trump nalákať aj ostatné štáty.

Na prvé počutie predstavuje schôdzka Trumpa s „proruskou Strednou Áziou“ veľké nebezpečenstvo. V prvom rade pre Rusko no aj pre Čínu. USA sa ponáhľajú s realizáciou plánu amerikanizácie, neokolonializácie Strednej Ázie. Chcú ju realizovať skôr, ako Rusi uspejú ma Ukrajine a začnú konsolidovať svoje medzinárodné ekonomické a politické vzťahy. Prípadne skôr, ako Rusi na vznik režimov nepriateľských voči Rusku zareagujú starými známymi špeciálnymi vojenskými operáciami.

USA by radi dali do spoločných záverov summitu realizačný plán kontroly protiruských sankcií. V každom štáte by mali byť menované vysokopostavené osoby, kompetentné proces sankcií riadiť a trestať jeho porušenia. V každom štáte majú byť vytvorené tzv. colné kontrolné body, ktoré zabezpečia, aby do Ruska alebo z Ruska neprekĺzla ani myš. Štáty majú vypracovať zoznam troch dominantných projektov hospodárskej spolupráce s USA, s definíciou kapitálových výdavkov a záväzkov, so začiatkom realizácie od 2026. Napokon sa má vytvoriť „fórum pre dodržiavnie protiruských sankcií“ , pranierujúce zistené nedostatky v uplatňovaní protiruských sankcií.

Daniel Rosenblum, bývalý veľvyslanec USA v Uzbekistane a Kazachstane sa pozerá na celý tento Trumpov zámer veľmi skepticky. Po prvé, Stredná Ázia je /rovnako ako Turecko či Gruzínsko, o Iráne, Afganistane a Pakistane ani nehovoriac / citlivá na násilné zavádzanie americkej podnikateľskej a politickej ideológie. USA sa o čosi podobné pokúšali v Uzbekistane a Kazachstane už v minulosti a zlyhali…

Po druhé, Rusko je ochotné tolerovať istú politickú a hospodársku voľnosť a v rámci nej aj spoluprácu tohto regionu s USA. Akonáhle by to však začalo prerastať do otvorenej rusofóbie, má RF v uvedených krajinách dosť ľudí a prostriedkov, aby proces zvrátila. Najmä. ak bude pri tom spolupracovať s Čínou. Po tretie, reputáciu USA ako spoľahlivého podporovateľa rozvoja regionu narušilo zastavenie programov USAID, ktoré tam mali značnú popularitu. Po štvrté, vplyv na skrachovanie Trumpovho projektu odlákania regionu od Ruska budú mať aj v Rusku žijúce diaspory, grupujúce sa v státisícoch prakticky z každej krajiny Strednej Ázie. V Rusku žijúcej ázijskej diaspore sa v RF darí a urobí všetko preto, aby to tak zostalo. Napokon, po piate, osobitnou skupinou, ktorá by mala s neokolonizátormi z USA problém by bolo miestni oligarchovia, ťažiaci s dobrých vzťahov s RF a bohatnúci na rusko-stredoázijských spoločných biznisprojektoch.

Tak či onak, už fakt, že sa USA podarilo stretnutie C5+1 na deň 6.novembra v USA zorganizovať je neúspechom zahraničnej politiky ministra ZV Lavrova. Každý, hoci aj čiastkový úspech konferencie by bol veľkým nebezpečím na citlivom podbrušku Ruskej federácie.

RF a Čína musia konať. Lebo ak nie, amerikanizovaná Stredná Ázia môže ohroziť národnoštátne záujmy RF a Číny v regione. Ba celá vec môže obmedziť i rozsah spolupráce medzi Ruskom a Čínou.

Figúrky na šachovnici sú pripravené k hre. Uvidíme, ako to napokon dopadne.