kronika

Životom bitá slovenská opozícia toho nemá veľa, čím by zaujala širšie vrstvy slovenskej spoločnosti. Alternatívne rozvojové programy ? Opozícia ani nevie, čo to znamená. Má však po ruke mejnstrímové médíá a Matovičovu „tajnú službu“. Tie sú schopné prihrať PS, SaS či KDH aspoň nejaké personálne kauzy a kauzičky.

Slovensku a Slovákom nepomôže, keď nejakého vládneho politika povláčia po hnojisku, no aspoň je v povetrí zas o čosi viac závisti, nenávisti a agresie. Vymýšľanie kauz a kauzičiek veľa koncepčného myslenia od politika nevyžaduje, veľa dobrého štátu neprinesie, no medzi Tatrami a Dunajom je dosť ľudí závislých na droge nenávisti či závisti, takže určitý úspech u tradične proti-ficovského publika je zaručený.

Takto nejako je to aj s aktuálne prevetrávanou kauzou hlasistického poslanca Náhlika. Opoziční novinári robia z hlúposti, ktorú o Trnavčanovi Náhlikovi rozšíril Trnavčan Matovič megakauzu. Náhlik má vo Vrakuni po otcovi zdedený zánovný dom, ktorý si nedal do majetkového priznania a ktorý občas priateľsky využíva Náhlikov kolega Pellegrini. Pri návštevách rodičov a tiež pri venčení psa. Matovič, mejnstrimáci a politici z PS a SaS z tohto konšpirujú. že Náhlikov dom nie je asi ani Náhlikov ale Pellegriniho. /Podobne ako Fico mal byť majiteľom Tukovej vily, lebo sa tam občas kúpal v bazéne/.

A v konšpiračných náznakoch pokračujú médiá aj pokiaľ ide o Náhlikov „dom“ /v skutočnosti iba apartmán/ v Chorvátsku ba dokonca aj pokiaľ ide o jeho malé súkromné lietadlo. A ktovie čo ešte si vymyslia, lebo bohatstvo, ktoré Náhlik zdedil po otcovi – býv.spolumajiteľovi ŽOS Trnava a futbalových klubov z Trnavy a okolia ponúka dostatok fantazijného materiálu. ..

V centre pozornosti výrobcov závisti a nenávisti ale nie je iba Pellegrini či Náhlik, ale aj mladý Kuffa a Taraba. Títo národniari za pár mesiacov od nástupu do funkcie úplne zlikvidovali materiálnu bázu pre tzv. environmentálne mimovládky, živiace v minulosti nejdeného súčasného poslanca NRSR z PS. Je pochopiteľné, že keď človeku vezmete kšeft, naštve sa na vás. A poriadne. A začne rozmýšľať, ako sa vám pomstiť. Toto je v skratke pozadie „kauz“, ktoré udavači z radov pracovníkov MŽP, ohrozených prepúšťaním, rozohrali spolu s „investigatívnymi mejnstrimákmi“ a poslancami opozičného PS proti štátnemu tajomníkovi Kuffovi.

Kuffa chodí pri plnení svojich pracovných úloh často do terénu. V súvislosti s kategorizáciu stupňov ochrany v národných parkoch sa ani inak nedá.. Kuffa na tieto pracovné obhliadky terénu používa dostupnú techniku: áno, aj vrtuľník či štvorkolku. – Lenže použitie týchto približovadiel je pre našu opozíciu čosi nehorázne. Prečo ? Preto, lebo vraj vrtuľník s Kuffom lieta nad pozorovanou krajinou /NP Malá Fatra/ príliš nízko. Teoreticky by tým mohol vyplašiť z hniezdiska chráneného orla. Bolo by asi dobré, keby počas hniezdenia /od jari do jesene/ prestali pracovníci MŽP pracovať a záchranári na vrtuľníkoch prestali lietať….

Problém nie je iba vrtuľník ale aj štvorkolka. Štvorkolka s Kuffom /v NP Poloniny/ chodí po lesných cestách príliš hlučne a ktovie, či na jazdu námestníkovi Kuffovi dal súhlas úradník, odborne riadený práve MŽP, teda Kuffom samotným. – Absurdita ako hrom…Ale čo už, naša opozícia je už taká. Absurdná. /Aj keď sa KDH v poslednom čase aspoň trochu vracia do normality…/.

Priatelia, prečítal som si niektoré z článkov, ktoré sa „megakauzám“ Pellegriniho a Kuffu venovali objektívni novinári v Denníku N a Sme. A dozvedel som sa k „veci“ mnoho podpásoviek, účelových detailov, perličiek i úplných nezmyslov. Napríklad o Pellegriniho byte s 88 m2 sa nenápadne podsúva, že je to priam giganticky veľký apartmán a že ja vraj čudné, keď ho Pellegrini označuje za dosť malý.

Mejnstrím sa tu odbavuje na Pellegriniho slovíčku „malý“ a čuduje sa, prečo sa Pellegrinimu tri izby mália. Veď v nich žije predsa len on sám ! – No hej, Sme či Denník N však zabudli doplniť, že trojizbový byt je dosť malý vtedy, ak na návštevu Petrovi P. prídu obaja rodičia /vrátane chorého otca so špeciálnymi zdravotnými nárokmi/. Prirátajte k tomu ešte psa a situácia s bytom sa hneď javí v inom svetle. – Tu je pôžička Náhlikovho voľného domu na pár hodín či dní skutočne užitočné priateľské gesto.

Rovnakým dezinformačným štýlom sa čitateľom Sme alebo Denníka N servíruje „kauza lietadlo“. Vraj, ktovie koľkokrát to lietadlo Pellegrini okrem predvolebnej cesty do Kr.Chlmca použil a ktovie, či za lety zaplatil a koľko zaplatil…Pellegrini darmo proklamoval, že si volebný let zaplatil sám a že výdavok /1600 eur/ dá do nákladov svojej kampane.

Mejnstrímovým novinárom sa aj po vysvetlení stále žiada let Náhlikovým lietadielkom démonizovať. Hľadajú všeličo, dokonca aj to, či Pellegrini z domu do roboty nelieta lietadlom každý deň …

– Vážení mejnstrimáci – NO A ČO ? Vás nemá čo zaujímať, prečo, koľkokrát a začo využil Pellegrini lietadielko priateľa a kolegu Náhlika. Pellegrini, tak ako oní Náhlikovi priatelia môže využiť lietadielko pri letoch za poslaneckou robotou ale aj pri súkromných letoch-trebárs na dovolenku do Chorvátska koľko len chcú. Je to takto: niekto využíva, že ho priateľ občas niekam odvezie na jeho aute, niekto využije, že ho zvezie na motorke, niekto na motorovom člne…a niekto na lietadielku. No a čo ? Ľavicovosť a ľudovosť prezidenta sa neposudzuje podľa spôsobu dopravy ale podľa obsahu a smerovania prezidentových politických rozhodnutí.

Kampaňové článočky démonizujúce Pellegriniho sú o.i. plné aj narážok na to, ako bol Peter P. s priateľom Náhlikom na výlete vo Verone – „meste lásky“, či na to, ako teraz vo funkcii prezidenta sa už nemusí obávať kauzy stoviek tisíc eur v škatuli od šampanského a pod. Podprahové či otvorení invektívy, Made by Slovak media…

Kampaňové články, démonizujúce Kuffu sa zase takmer nikdy nepublikujú bez pripomienky konfliktu farmárov Kuffovcov s iným farmárom v ich susedstve. Ktovie, ako to bolo, lebo súd o ničom nerozhodol. Ale každý protivládny pľuvanec sa ráta.

Suma sumárum, čitatelia Sme a Denníka N sa nemusia báť, že vo svojom hneve proti vláde vychladnú, že zostanú bez svojej dennej dávky nenávisti a iného „protivládneho žrádla“. Nemusia sa báť, že nebudú mať články, ku ktorým by nemohli v diskusii či v blogoch na Sme alebo Denníku N patologicky hejtovať. Mejnstrimáci z týchto novín nesklamú. Vždy si ku starším kauzám spomenú na nejaký nový detail – alebo, ak ich kopne múza, vymyslia si celkom inú novú kauzu.

Opoziční novinári spolu s opozičnými politikmi sú garanciou toho, že napriek neviemakej snahe vlády a prezidenta o pokoj. Vďaka Sme a Denníku N na Slovensku pokoj pre konštruktívnu prácu a bežný život – nikdy nenastane.

To je tak, – keď sú na gazdovskom dvore dve-tri polobesné psiská, žiadnu roľnícku romantiku tam nečakajte. Miesto bukolických zvukov sa bude zo dvora ozývať iba besnenie divých zverov. Ak si gazda bude chcieť splniť svoj sen o pokojnejšom živote, bude musieť predovšetkým čosi urobiť s tými besnými psiskami.

Zákon o boji s dezinformačnými médiami, šíriacimi extrémizmus a nenávisť tu v SR máme. Môže sa oň oprieť. A oprávnene – nie ako to bolo v prípade jeho zneužívania na zákroky proti alternatíve, proti fiktívnej dezinfoscéne.

To čo tu dnes pestuje nenávisť sa nevolá Hlavné správy, Volá sa to Denník N a denník Sme.