kronika

Čo chcú obyčajní Rusi ? Nie ruská elita, nie politici v Kremli alebo generalita okolo S.Šojgu, ale obyčajní občania RF. Čo vlastne chcú – rozširovať svoju matičku Rus ad infinitum alebo majú o svojej vlasti a jej hraniciach konkrétnejšie, civilizovanejšie predstavy ?

Na tieto otázky sa zameral rozsiahly výskum ruských sociologov zo združenia tzv. „Komunikačná a informačná skupina“. Výskumu sa zúčastnilo 9700 Rusov z 51 krajov RF. Respondenti boli vo veku od 18 do 65 rokov, rovnomerne muži i ženy. Z náhodne oslovených odmietlo odpovedať 4,9% vybraných respondentov. Respondentom bola napr. položená otázka „Ktoré regiony Ukrajiny /okrem tých, ktoré boli predtým prijaté do RF/ považujete za potrebné oslobodiť spod kontroly súčasného kyjevského režimu a ak si to rozhodnú v referendách, s prijatím ktorých súhlasíte, aby sa stali súčasťou Ruskej federácie ?“

Z výsledkov vyberiem iba tie najzaujímavejšie. Najviac /91%/ respondentov by chcelo začleniť do RF tie časti Zaporožskej oblasti, ktoré sú zatiaľ pod kontrolou Kyjeva. 89% respondentov by chcelo pričleniť zvyšky Chersonskej oblasti /vrátane Chersonu/. Na treťom mieste je požiadavka začleniť do Ruska Odessu a celú Odesskú oblasť / 88%/. Nasleduje požiadavka vrátiť Rusku Charkov a Charkovskú oblasť /83%/, Dnepropetrovsk a jeho oblasť /76%/ a Nikolajev a jeho oblasť /86%/. – Všetky tieto oblasti sú etnicky prevažne ruské územia s úzkymi nielen historickými ale aj rodinnými väzbami na ľudí z materského Ruska.

Pokiaľ ide o Kyjev, obsadenie tohto mesta a jeho okolia chce 61% respondentov, no nie natrvalo. Iba na to, aby sa dosiahli potrebné zmeny v režime, ktorý na Ukrajine vládne a aby bolo možné odsúhlasiť referendá v ukrajinskej Verchovnej rade /parlamente/.

Pokiaľ ide o zvyšné regiony Ukrajiny, tu záujem Rusov o súžitie s ich obyvateľmi v rámci jedného štátu /Ruska/ klesá. Predovšetkým preto, lebo v nich početne prevládajú Ukrajinci, navyše takí Ukrajinci, ktorých Rusi považujú za rusofóbnych, odcudzených ruskému spôsobu života a ruskej kultúre. Sú to napr. oblasti ako Kirovgrad / s pričlenením k Rusku súhlasí 58%/, Sumy /za pričlenenie k Rusku je 52%/, centrálne oblasti Ukrajiny /Čerkassy, Žitomir, Poltava/ 53%, Rovno /50%/, Volyň /42%/, Chmelnický region /35%/, Vinický region /28%/, Černovický region /26%/ , Halič / Ľvov, Ivano-Frankovsk, Ternopoľ/ 11% a napokon Zakarpatsko /Podkarpatská Rus/ 10%. Možnosť „oslobodiť“ a k Rusku pripojiť celú Ukrajinu si vybralo 21% respondentov a možnosť, že netreba „oslobodzovať“ a k Rusku pripájať žiadnu ďalšiu časť Ukrajiny si zvolilo 19% respondentov.

Pokiaľ ide o intenzitu túžby pripojiť k Rusku niektoré ruskojazyčné oblasti Ukrajiny, tu chcelo ich pripojenie do RF aj za cenu, že by respondenti sami museli ísť bojovať na front až 73% Rusov. 47% respondentov bolo ochotných pri dosahovaní cieľa-pripojiť ruskojazyčné oblasti Ukrajiny k Rusku, obetovať vlastné financie či majetok alebo zadarmo poskytovať svoje služby armáde.

Veľmi zaujímavá bola napokon otázka, či by respondenti súhlasili s vojenskými operáciami Ruska aj v iných krajinách /okrem Ukrajiny/ v ktorých tiež žijú Rusi /napr. Kazachstan, Pobaltie, Moldavsko a pod./. Tu iba 28% respondentov bolo „Za“ a „Proti“ bolo 71% respondentov.

Ako vidieť, ruská populácia silno podporuje ruskú vládu najmä pri „oslobodzovaní“ tých oblastí Ukrajiny, kde väčšinovo žijú Rusi Malorusko, Donbas, Novorusko…/. K pripájaniu ostatných /etnicky menej ruských aj keď historicky k Rusku patriacich/ oblastí sa Rusi stavajú rezervovane alebo prevažne negatívne. No a pokiaľ ide o „oslobodzovanie“ iných krajín, kde žijú Rusi, tu je podpora obyvateľstva RF nízka alebo veľmi nízka.

O limitácii „osloboditeľských“ túžob Rusov smerom k celej Ukrajine tobôž potom smerom k okolitým susedom Ruska bezpochyby vedia aj v Kremli. Musia preto vo väzbe na ňu prispôsobovať aj svoje geopolitické stratégie. V Rusku iste žijú a bohato publikujú svoje expanzívne úvahy o obnove Ruska v jeho imperiálnych hraniciach aj stovky-tisícky „veľko-vlastencov“. Väčšina ruského národa sú však realisti, ktorí vedia, že sa časy od dôb posledného báťušku-cára Mikuláša II zmenili. Väčšina Rusov dnes rešpektuje mieru asimilácie Rusov v okolitých krajinách a vzrast národného povedomia u Ukrajincov, Lotyšov, Moldavcov…Väčšina Rusov dnes už nechce žiť v Rusku s takými spoluobčanmi, ktorí by v RF žili nasilu a s pocitom národnej neslobody. Väčšine Rusov stačí iba také Rusko, v ktorom sa jeho občania cítia ako doma a do ktorého sa príp. nevrátili pod puškami okupantov ale na základe volania kultúrnej spolupatričnosti a na základe hlasu vlastného ruského srdca.

-Takže milí Slováci, o susedstvo Ruska so Slovenskom na Podkarpatskej Rusi veľký záujem nemáte nielen vy ale ani vaši ruskí bratia. Pre rusko-slovenskú družbu ruská armáda v Užgorode nie je potrebná. Postačí, ak režim v Podkarpatí a na východ alebo na západ od neho bude spolupracujúci, priateľský a bratský. Postačí, ak v Bratislave, v Podkarpatí a na Ukrajine bude režim, ktorý Slovákov, Rusínov, Ukrajincov ale aj Rusov nebude oddeľovať a odcudzovať ale spájať a vzájomne obohacovať.