kronika

Sulík bol vo včerajšej tv diskusii na JOJ jediným členom bývalej vlády. Vlády skrachovancov, ktorí dostali SR na hranu bankrotu. Arogantný Sulík sa za to miesto pokory a ospravedlnenia pred Slovákmi prezentoval mudrovaním, mentorovaním a tisíckrát počutými prázdnymi táraninami.

Sulík využil včerajšiu tv diskusiu na šírenie starej rozprávky z čias Mikloša o bohatom a úspešnom podnikateľovi, ktorý sa nezištne delí o svoje zárobky so svojimi zamestnancami. Vďaka slabému štátu a nízkym daniam má podnikateľ superprofit, -ktorý s radosťou investuje do zdravotníctva, do školstva, do diaľnic, do starobincov, do polície a protivzdušnej obrany štátu…Hahaha. Pekná rozprávka o slobodných a solidárnych , no nie ?

Skutočnosť je trochu iná. V skutočnosti kapitalisti využívajú slabý štát a zisky, ktoré vďaka tomu dosiahli nie na zvyšovanie miezd zamestnancov ale na rozširovanie podnikania. Samozrejme, podnikanie rozširujú tam, kde je návratnosť najvyššia.

V prípade SR by kapitalisti napr. z nejakej nadnárodnej spoločnosti investovali svoje v SR vytvorené zisky tam, kde by boli náklady na ľudské zdroje, energie, na ochranu životného prostredia, na dane a pod. čo najmenšie. Zisky, ktoré by vďaka Sulíkovým nízkym daniam a slabému slovenskému štátu multinacionálne korporácie vytvorili v SR by sa neinvestovali do SR ale napr. v Kazachstane. Slovenská fabrika, v ktorej sa zisky vytvorili, by sa zatvorila. A rozprávke je koniec. Ľudia by miesto 1800 eurovému zárobku, ktorý im včera Sulík sľuboval, dostali podporu v nezamestnanosti.

Sulík rád argumentuje príkladmi zo Západu. Najčastejšie z Nemecka. Tam sa vraj ľudia majú dobre, lebo tam za úspech nie sú ľudia trestaní vyšším zdaňovaním. Tam sa vraj úspešné a bohaté firmy o svoje zisky nezištne delia so svojimi zamestnancami. Nuž áno, nemeckí pracujúci sa naozaj majú lepšie ako slovenskí. Nie však vďaka nezištným podnikateľom ale vďaka zásahom silného historicky prevažne sociálnodemokraticky riadeného štátu. Vďaka silným odborovým centrálam , vďaka krutým vyjednávaniam, vďaka štrajkom, vďaka demonštráciám, vďaka neľútostnému boju nemeckých pracujúcich za svoje práva. /Ale samozrejme aj vďaka zdrojom, ktoré si nemecký štát naakumuloval v priebehu historického vývoja/.

Kapitalista nie je dobrák. Osobitne potom už vôbec nie je dobrák cudzí kapitalista. Na slovenského podnikateľa /“oligarchu“/ má slovenský štát ešte aký-taký legislatívny, spoločenský či morálny dosah. Na cudzinca nie. Ten odchádza /ako istý podnikateľ v textile na Východe SR alebo istý švédsky podnikateľ v Kremnici/ tak, že sa sebou nezanecháva preinvestovaný zisk ale často skôr dlhy, resty a ekologické škody.

Áno, korporácie investujú istý objem peňazí aj do zvýšenia miezd. Ale iba vtedy, ak im konkurencia preberá kvalifikované sily alebo ak to zamestnancom vybojujú odbory. Áno, korporácie investujú tu a tam aj do školstva, zdravotníctva, športu či kultúry-ale iba vtedy, ak je to pre nich dobrá reklama. Charitu používajú iba ako marketing.

V Sulíkovej /predtým Miklošovej/ rozprávke sa vyskytuje i pasáž o tom, ako je štát, štátny manažér neschopný manažér a ako je privátny manažér= vlastník, manažérom talentovaným, všestranne schopným. Akoby sa momentom získania vlastníckeho práva k určitej podnikateľskej substancii z hlupáka stal podnikateľský génius…

Pravda je pochopiteľne niekde inde. Manažéri sú buď schopní alebo neschopní. Je jedno či pracujú v štátnej alebo privátnej firme. Ak majú právomoci, silnú motiváciu a morálku, dobrý tím a dobrý zárobok – potom dosiahnu dobré výsledky v štátnej i privátnej firme. Nie je dôležitá farba klietky ale to, aký vták v nej spieva.

Pán Sulík, postaviť „silnú ekonomiku“ ako protipól silnému štátu je hlupáčkovský nezmysel. SILNÁ EKONOMIKA FUNGUJE IBA V SILNOM ŠTÁTE. Silnú ekonomiku v silnom štáte tvoria silné štátne firmy, ktoré podnikajú tam, kde je štát najvhodnejším vlastníkom /prirodzené monopoly, neziskové odvetvia a pod./ Ale samozrejme silnú ekonomiku tvoria ju aj silné neštátne podnikateľské subjekty. Najmä tam, kde je dobré konkurenčné prostredie, kde sú možné transparentné formy zdaňovania, kde je dobre fungujúca sociálna solidarita, primerané procesy prerozdeľovania vytvorených ziskov a zdravý sociálny dialóg medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

Silnú ekonomiku vytvárajú v silnom štáte najmä domáci malí, strední ale aj veľkí podnikatelia. Podnikatelia- vlastenci, ktorí silný štát považujú za svoje dielo, pomáhajú ho rozvíjať lebo vedia, že čím bude ich štát silnejší, tým lepšie ich štát v rámci danej legislatívny obráni pred nefér konkurenciou zahraničných podnikateľov a nefér protekcionizmom iných štátov.

Silní podnikatelia sa rodia iba v silnom štáte. Silný štát vzniká z vôle pracujúcich túžiacich zbaviť sa útlaku a vykorisťovania a z vôle podnikateľov, hľadajúcich ochranu pred neférovou súťažou cudzích podnikateľov. Kvalitne žijúci pracujúci a kvalitne fungujúce podnikanie nie sú možné bez silného štátu. Spokojní slovenskí zamestnanci a úspešní slovenskí zamestnávatelia sa bez silného slovenského štátu nezaobídu.

Pán Sulík, skúste si to trochu naštudovať. Žiadalo by sa, aby ste menej času míňali na táranie s kadejakými Geissenovcami a viac času venovali diskusiám s predstaviteľmi slovenských pracujúcich ale aj s úspešnými slovenskými podnikateľmi: áno, aj so Sotákom, Fiľom, Rosinom, Kmotríkom, Antošíkom, Kassayom, Jakubcom atď.

No najmä -aby ste si pán Sulík uvedomili svoju vlastnú zodpovednosť za tú mizériu , ktorú tu dnes máme. Lebo za to, že za 3,5 roka sa inflácia zvýšila takmer 1O násobne, že deficit vzrástol z 1% na 6%, že zadĺženosť vzrástla z 49% na vyše 6O% …za to, milý pán geniálny mudrlant Sulík – za to ste vinovatý aj VY OSOBNE. Ak by ste mali v sebe trocha slušnosti a pokory, tak prestanete dvíhať svoj mentorský prst, stiahnete chvost a vyskúšate si svoje supermanské schopnosti napr. pri budovaní úspešnej dobytčej farmy v ďalekej Austrálii.