kronika

Sulík bol a je ako podnikateľ obyčajná nula. Zbohatol iba na tom, že privatizoval verejný majetok, ktorý mal spravovať. Sulík sa hrá sa na ekonomického experta. Prečo ? Lebo v Nemecku chvíľu študoval podnikovú ekonomiku, no štúdium nedokončil. Radšej sa vrátil na Slovensko a tu si založil fy Fax and Copy a začal cez ňu predávať nemecké ai. zánovné kopírky, faxy, resp. PCčka vtedy u nás ešte nedostatkové. V časoch hrabivého dzurindizmu sa začal politicky angažovať. Samozrejme ako ostatní hrabivci v rámci tzv. pravice. Najprv si čudným spôsobom zabezpečil titul inžiniera-ekonóma a potom realizoval kšeft svojho života. Ako riaditeľ OLO Bratislava predal svojej akože bývalej firme Fax and Copy firmu OLO, ktorej šéfoval.

Odvtedy je už ako-tak finančne zabezpečený a venuje sa svojmu koníčku. Imituje na verejnosti ekonomického „odborníka“. Najíma si ekonomických grafomanov, aby mu písali kadejaké príručky geniálnej daňovej reformy, ekonomické táraninky popísané v x „programových“ brožúrkach a tzv. podnikateľské kilečká, kde navrhuje rušiť rôzne taľafatky ale aj veci, čo sú naďalej potrebné a čo sa neskôr musia obnoviť. Investuje do novinárov, čo ho okiadzajú ako múdreho guru pravice. Zhromažďuje okolo seba uplatneniachtivých čudákov. Tých potom drží nakrátko. Ak sa mu vidí, že začínajú mať na veci vlastný názor, neľútostne ich zo svojej sekty vyháňa. Ideálnou spolupracovníčkou v jeho „odbornom“ tíme je Jana Cigániková. Tepša, o ktorej by sa dali písať poviedky s veselými a kedysi /keď bola mladšia/ aj s trošku pikantnými príbehmi.

Na Ukrajine sa vlády zmocnil istý nie príliš úspešný herec-imitátor. Výborne imitoval a dodnes imituje ukrajinského prezidenta. Na Slovensku sa usiluje o post premiéra iný imitátor – Sulík. Imituje ekonomického experta, manažéra a „odborníka“ na podnikanie. Sulík vie, že skutočných odborníkov-ekonómov ničím nezaujme. Jeho „pravicové“ vízie rozvoja ekonomiky sú ako tisíckrát prevarený sáčkový čaj. Sulík sa nepokúša, aby ich svojou odbornosťou presvedčil. Nenapísal žiadnu naozaj vedeckú ekonomickú monografiu, ba ani len odborný článok, ktorý by bol vo svete ekonómie široko citovaný. O Sulíkovej „genialite“ v zahraničí, dokonca ani len za riekou Moravou nikto nič nevie.

Sulíka to nevzrušuje. On vie, že sa má sústrediť na bežných v ekonómii málo vzdelaných radových občanov, živnostníkov a začínajúcich akože podnikateľov. Tým Sulík rád radí. Pred nimi na bilbordoch dvíha ukazovák múdreho mentora. Pred nimi imituje ekonomického génia. Vďaka vhodne motivovaným novinárom sa mu tu kedy-tedy aj darí. Veď vo voľbách nehlasujú iba renomovaní ekonómovia, ktoré vedia, že Sulík svoju odbornosť iba predstiera. Vo voľbách volia hlavne bežní občania -laici. Pre nich je imitátor odbornosti – Ing. Sulík, to pravé orechové.

Takto -ako skvelý imitátor, sa šéf SaS Sulík prezentoval aj včera v predvolebnej tv diskusii. Pomocou grafických pomôcok, pomocou zdvihnutého prsta, v spolupráci s moderátorkou, ktorá mu bola priateľsky naklonená táral tu pán Sulík čosi o silnej ekonomike a slabom štáte. Trepal o zlých štátnych manažéroch a úspešných majiteľoch a manažéroch súkromných firiem. Konfabuloval o tom, ako sa z hlúpeho štátneho manažéra momentom prepisu majetku na manažérovu súkromnú firmu /napr. prepisom OLO na Fax and Copy/ stane génius. Táral čosi o tom, ako treba slobodne nechať bohatnúť „podnikateľov“ a oni, dobráci od prirody, sa potom svojim zamestnancom odmenia štedrými platmi. Len tak, – bez tlaku odborov a štrajkov. Len tak, lebo sú to dobráci od kosti. Prosto -selanka. /Bližšie som o Sulíkových „ekonomických“ rozprávkach písal v poslednom článočku/.

Sulík je superman v imitovaní. Tak ako jeho „priatelia Geissenovci“ imitujú pred kamerami milionárov, tak i Sulík vďaka priateľským médiám vytvára okolo seba ilúziu „ekonomického experta“. Normálnych ekonomicky vzdelaných ľudí Sulíkove táraninky rozveseľujú. V jeho cieľovej populácii mladých nedoštudovaných ľudí, nepríliš úspešných mladých podnikateľov a chronicky naivných „pravičiarov“, odchovaných na Slobodnej Európe však pán inžinier slávi úspech. Nie veľký. Ale na slušné živobytie v NRSR to zrejme postačí.

Slováci sú národ odchovaný na rozprávkach. Niektorí pri nich zotrvajú po celý život. Prostonárodný rozprávkar a imitátor Richard Sulík to vie. Uspokojovanie skupinky našich naivnejších spoluobčanov mu zatiaľ celkom slušne vynáša. Bude úspešný aj 30.septembra ? Uvidíme.