kronika

Dnes sa stala volebnou líderkou strany Demokrati ex-poslankyňa za kiskovskú stranu Za ľudí, Andrejka Letanovská. Podľa predsedu strany Demokrati Edka Hegera ju na post líderky volebnej listiny kvalifikuje jej „dobrý celoživotný príbeh“. Profesionálny ale aj politický.

Nie som lekár, preto mi je ťažko posudzovať Letanovskej lekárske kvality. Trocha ma však pri vysokom hodnotení jej medicínskych spôsobilostí vyrušujú jej dlhodobé politické ambície. Mne by trochu prekážalo, ak by do boja s mojou ťažkou diagnózou išiel človek, ktorý sa venuje politike, má túžbu ísť do vlády a politizuje od rána do večera. Medicína je náročná na nepretržité vzdelávanie a cizelovanie svojich terapeutických zručností. Nemôžem si pomôcť, ale politika by mi pritom dosť interferovala. Dosť by mi pri tom zavadzala.

V politike je dnes viacero lekárov-od gynekologičky von der Layenovej, cez našich parlamentných lekárov Rašiho a Baláža až po rétora Osuského a samozrejme ministra zdravotníctva Palkoviča. Všetci títo páni a dámy sú však možno dočasne a možno natrvalo mimo medicínu. V politike stratili veľkú časť svojich medicínskych spôsobilostí. Možno iba dočasne, no väčšinou už natrvalo. O strate lekárskej motivácie ani nehovoriac.

Pokiaľ ide o posúdenie doterajšej politickej kvalifikovanosti A. Letanovskej, je to jednoduchšie. Heger sa pri voľbe Letanovskej za líderku zrejme inšpiroval svojim donedávna siamským dvojčaťom I.Matovičom. Ten tiež pred 4 rokmi pro forma vybral za líderku OĽaNO pani učiteľku Máriu Šofrankovú. Ženičku, ktorú nikto predtým nepoznal a málokto ju pozná aj dnes, po 3,5 roku poslancovania.

Letanovská sa dala pred štyrmi rokmi zlanáriť do politiky neúspešným prezidentom Andrejom Kiskom. Sadla mu na lep a hoci si trochu zaposlancovala, nebolo toho veľa. Ani čo sa týka času, po ktorý bola aktívnym poslancom a ani čo sa týka politiky strany Za ľudí, ktorú v NRSR zastupovala. Letanovská nemala dobrý odhad a prehľad ani čo sa týka strany, do ktorej na Kiskov popud vošla, ani čo sa týka Remišovej ako náhrady za Kisku, keď Kiska odišiel – a ani čo sa týka jej vlastných politických výsledkov /zákonodarná činnosť príp. pomoc exekutíve/. Nech sa A. Letanovská na mňa nehnevá, -jej politický príbeh – na rozdiel od Edka Hegera vôbec nepovažujem za úspešný či príkladný. Na prvý pohľad mi jej príbeh pripomína príbeh nie príliš rozhľadenej a preto nie príliš konzistentne kariérovo orientovanej ženy na prechode od najlepších rokov jej života k prvým rokom jej ranej staroby.

A tak z celého tohto tragikomického „príbehu“ A. Letanovskej ale aj smutnoveselého príbehu strany Demokrati ako takej zostáva povšimnutiahodný iba bonmot politicky neúspešného tandemu Letanovská-Heger. Áno, po tom, čo by sa oni a im podobní dostali na Slovensku k moci – nastúpil by po nich „do služby“ asi už iba patológ.