kronika

Ku dňu učiteľov odznelo všeličo. Len to nie, že psychodiagnostické vyšetrenia našich žiakov konštatujú z roka na rok nižšiu úroveň intelektových schopností na strane jednej a psychomotorických zručností na strane druhej. Deň učiteľov bol príležitosťou aj na pripomenutie faktu, že u súčasných detí klesá úroveň slovnej zásoby, klesajú elementárne vlastivedné znalosti, zhoršuje sa syntax a fonetika hovorovej slovenčiny. O tom, že klesá úroveň matematických zdatností a že sa na takmer katastrofálnu úroveň dostáva fyzická kondícia, rastie obezita, šíri sa pandémia nešikovnosti a neobratnosti, epidémia elementárnej remeselnej negramotnosti – no súčasne sa už v adolescencii objavujú poruchy zraku a zápaly karpálnych nervov od neustáleho mobilovania ani nehovoriac.

Ku dňu učiteľov odznelo včera a dnes všeličo. Aj rozhovory redaktoriek s učiteľkami. Učiteľky sa sťažovali na časté až stresujúce zmeny koncepcií výchovy a vzdelávania, na urážlivo nízke mzdy /najmä v BA, kde sú extrémne vysoké životné náklady/, na drzé rozmaznané deti s vplyvnými arogantnými rodičmi či na agresívnych výrastkov z asociálnych chatrčových osád, – ktoré buď samé alebo cez svojich kriminalizovaných rodičov predstavujú pre učiteľov neraz až ohrozenie zdravia a života. Učiteľky sa redaktorkám úprimne vysťažovali na najväčšie boľačky pri výkone svojho ôpovolania. – Redaktorky si to „pozorne vypočuli“ a následne sa pedag´´ogov debilne opýtali, čo by bolo treba urobiť , aby sa na Slovensku zvýšil záujem o učiteľské povolanie. – Rozhovor ako s beznádejne hluchým a hlúpym…

Druhá skupina vyjadrení ku dňu učiteľov pochádzala priamo od učiteľov a učiteliek. Najmä od tzv. hipstersko- liberálnej učiteľskej „elity“. Veľmi veľmi premúdrenej a veľmi veľmi modernej. A aj pekne trendy oblečenej: videli sme v televízii ako učiteľka učila v triede slovenčinu vo vyťahaných teplákoch a učiteľ „kaučoval“ výtvarnú výchovu s dredmi vo vlasoch a v krátkych gatiach ako Pavol Habera…

No a tie nekonečne „kreatívne“ reči ! O tom, ako treba prestať memorovať /lebo veď je všetko v mobile/ a miesto toho treba vraj učiť kde a ako získavať informácie. /Len čo potom s nimi…/ O tom, ako má učiteľ zlikvidovať posledné zvyšky svojej autority a z múdreho mentora sa má zmeniť na „kamoša“, na nenúteného sprievodcu či reklamného príp. politicky slniečkárskeho influencera. A ak sa chce dostať do súťaže o najlepšieho pedagóga, – tak potom musí zo seba vedieť robiť ešte aj šaša= zabávača. Prípadne lacného animátora akoby niekde v zábavno-nákupnom centre.

Pseudo-novátorskí pedag´ógovia sú celí bez seba z každej novej informačnej techniky. Tak ako kedysi dedinčanov fascinovali prvé bicykle, tak dnešných školských pokrokárov fascinujú laptopy, iphony či počítače. A s obľubou tárajú o tom, ako už prváčik musí vedieť ťukať do iphonu či pracovať s počítačom. Tárajú o tom, ako sú klasické školské knižnice s papierovými knihami zbytočné a ako je lepšie knihy odtiaľ vyhádzať a prerobiť miestnosť na multimediálnu učebňu. Triedy, kde sa kedysi vzdelávalo a vychovávalo menia dnes pokrokári na hlučné herne pre závislákov a gamblerov.

Zo školy vďaka informatickým extrémistom vychádzajú počítačovo gramotní analfabeti, čo nevedia nič o svojej rodnej vlasti, nepoznajú poriadne jej jazyk, nepoznajú jej históriu, jej dejiny, jej farbu a vôňu. O vlastenectve vedia nanajvýš to, že je to čosi, čo súvisí s maľovaním farby na tvár po nejakom zriedkavom úspechu mediálnou reklamou vymyslených športových celebrít.

Dnešný mladý človek neraz nemá rozum v hlave ale iba vo svojom vrecku, v iphone, či laptope. A ak si ho niekde zabudne alebo sa mu mobil nedajbože vybije, – potom beda, beda…Z homo sapiens je zrazu handicapovaný neandertálec alebo virtuálny 3-D šimpanz….

Suma sumárum: slovenskí učitelia majú mizerní platy a slovenskí žiaci sú v škole mizerne vzdelávaní /najmä v oblasti slovenčiny, literatúry, slovenskej histórie, geografie, ale aj prírodných vied/. Jediné. čo slovenským učiteľom a žiakom dobre ide, je učenie sa angličtine. Je to vlastne aj logické, lebo od našej mládeže sa v Európskej únii hlavne žiada, aby čo najskôr nastúpila za poslušných zamestnancov v nejakom zahraničnom korporáte, v automobilke, zbrojovke či logistickej firme /kde sa s vyšším manažmentom komunikuje po anglicky/ alebo emigrovala za prácou do Anglicka.

Ešte mizernejšia než extrémne liberálna forma vzdelávania sa mi v rámci školstva javí byť školská výchova. Telesnou výchovou počnúc, cez hudobnú výchovu /vyznačujúcu sa neznalosťou slovenských národných a ľudových piesní, neznalosťou klasickej hudby a staršej slovenskej populárnej hudby/ po pracovnú výchovu, etickú výchovu a výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Najhoršie výsledky má však vlastenecká výchova, ktorá na školách takmer úplne absentuje. Zostáva na schopnostiach svetlých výnimiek učiteľov-vlastencov, aby v žiakoch aké-také vlastenecké city prebúdzali a rozvíjali.

Staršia generácia na mladšiu vždy frfľala. – “ O tempora o mores- „… Tak to iste robí aj dnešná staršia generácia. Bolo by to tak tradične úsmevné, – ak by TENTOKRÁT nešlo naozaj o veľa. Prečo ? Lebo teraz je to o čomsi úplne inom.

Lebo bohužiaľ, na korekciu nedostatkov vo vzdelávaní a výchove dnešná žiacka a študentská generácia nemá zďaleka toľko času, ako mali generácie pred ňou. Slovenská škola dnes rozhoduje nie iba o poznatkoch a návykoch,- ona rozhoduje /bez pátosu a zveličovania/ o dejinách, o pokračovaní dejín Slovenska. -Rozhoduje o pretrvaní slovenskosti na našom slovenskom území. Rozhoduje o osobnostnej sile, o vôli a spôsobilostiach dnešných našich detí a vnúčat prežiť a zvíťaziť v doposiaľ nevídanej konkurencii kultúr , svetonázorov a etnicky špecifických spôsobov života. Dnešná školopovinná slovenská mládež musí prežiť a úspešne zvládnuť obrovské geopolitické a kulturálne zmeny, aké sa dejú dnes na celom svete, v celej Európe, a samozrejme aj na našom Slovensku.

Bez slovenskej školy sa z dnešných detí na Slovensku nikdy nestanú ozajstní Slováci. Bez slovenskej školy Slováci neprežijú. Vytlačia ich odtiaľto, zo stáročných rodísk iní ľudia. /Napríklad anglojazyčníci, moslimovia, Číňania, Indovia, Arabi, Albánci, Turci…/.

Milí naši pedagógovia, žiaci, študenti, rodičia a priatelia školy, – zle je ! Našu existenciu neohrozuje iba fatálne nízka pôrodnosť ale aj fatálne neslovenská „slovenská“ škola. – Ak si to neuvedomíme a nezačneme tlačiť do vlády slovenských politikov, schopných a ochotných oživiť, obnoviť slovenskú ale naozaj slovenskú školu – potom je s nami Slovákmi veľmi zle. Potom je s nami amen.

/A priestor súčasného Slovenska sa vyprázdni pre etnicky, kulturálne a duchovne úplne iných ľudí/.