kronika

V dlhodobejšom verejnom diskurze sa stále spomína ako rozhodujúca vec v procese pomoci Ukrajine či tam SR vyvezie migy alebo nie. Tí, čo sú na strane vojny /Naď, Heger, Káčer, Sulík, Kollár, Remišová…ale bohužiaľ aj Pellegrini/ stále čosi omieľajú o tom, že ide o nefunkčné staré lietadlá, akési bezcenné šroty. Nadávajú, že ich treba strážiť, skladovať, ako tak udržiavať a to stojí zbytočné peniaze. Že ide o záťaž, ktorá zo dňa na deň stráca na hodnote a treba ju čo najskôr niekam predať, aby z nej prišli aspoň nejaké eurá.

Právne podkutejší špekulanti, čo sú naučení robiť slalom medzi paragrafmi a z funkčného tlačiarenského stroja dokážu urobiť hromadu náhradných dielov zase bagatelizujú predmet diskusie inak. Podľa nich nejde ani tak o vývoz tovaru ako o vývoz náhradných dielov resp. vývoz druhotných surovín. Takýmto hókus-pókusom sa mig -29 zmení na kopu kovu a zo závažnej záležitosti zahraničnej či bezpečnostnej politiky je iba formálno-technická drobnôstka, tuctová vývozná položka. Taká, na akú má právo dať súhlas aj prepytujem Hegerova odvolaná a dočasne povolaná vláda.

Milí priatelia mieru – pozor na vec. Pozor na zavádzanie, pozor na odvádzanie pozornosti od podstaty veci k jednému z mnohých jej povrchových mimikri. V úsilí o mier na Ukrajine vôbec nejde o to, či na Ukrajinu vyvezieme funkčné alebo nefunkčné migy, vôbec nejde o to, koľko za tie „náhradné diely“ od Kyjeva dostaneme, vôbec nejde o to, či na vývoz „šrotu“ odvolaná vláda /vládnuca iba v poverení/ má alebo nemá na ústavnú právomoc. – Pozor na to ! – Toto nie je podstatné. Toto sú iba podružné, maskovacie témy…

-Podstatné je, či SR na Ukrajinu, do krajiny ku ktorej nás neviažu žiadne spojenecké záväzky /ani na báze NATO, ani EU, ani OBSE, ani OSN/ , s ktorou iba susedíme, má vôbec čosi okrem mierového tovaru vyviesť. Podľa medzinárodného práva nie. Ide predsa o jednu z bojujúcich strán v konflikte, ktorý má nejasnú kauzalitu a priebeh. Nuž a do krajiny, v ktorej beží vojna, z istého uhla pohľadu dokonca občianska vojna, -do takejto krajiny sa nielenže nemá ale ani nesmie vyvážať ani zbrane, ani muníciu, ani dopravné prostriedky, ani náhradné diely. Do takejto krajiny sa nemá a nesmie vyvážať nič, čo by bolo v ozbrojených stretoch akokoľvek použiteľné. Teda ani šrot, ak by sa z neho za pár dní dali urobiť smrtiace zbrane.

Takže otázka neznie: migy áno alebo nie. Otázka neznie: náhradné diely áno alebo nie. Otázka neznie, šrot áno alebo nie. Otázka znie: je to, čo na Ukrajinu chceme vyviezť /predať, darovať/ humanitárna dodávka ? Sú to lieky, potraviny, deky, stany, vykurovacie telesá a pod. ? Ak áno, potom je odpoveď jasná: vyviezť, darovať, nanajvýš lacno a s odloženou splatnosťou odpredať.

Humanitárna pomoc civilom, trpiacim konfliktom na Ukrajine príp. v postihnutých regiónoch Ruska – či už ide o Ukrajincov alebo Rusov je prejavom civilizovanosti Slovenska, symbolom humánnosti jeho obyvateľov. Proti takejto pomoci Ukrajine resp, Rusku /ak by sa boje rozšírili aj tam/ nemôže nikto normálny a príčetný nič namietať. Humanitárna pomoc je v takomto prípade psia povinnosť Slovenska a Slovákov. Treba ju poskytovať a basta.

Iná vec ale je, ak ide o vojenské dodávky, letálne zbrane, muníciu, vojensky použiteľné stroje, energonosiče a vojensky využiteľné zariadenia. V takomto prípade -či už si o ich dodávkach myslíme , že sú politicky zásadné alebo nezásadné, – má platiť STOP. Absolútny stop. SR nesmie vyviezť nielen migy, ale ani náhradné diely na ne, ani len šrot z nich. Nič. Fajka zhasla. Nič.

Krajinám a národom, postihnutým vojnou treba pomáhať humanitárne a diplomaticky. Treba sa do roztrhania tela usilovať o čo najskoršie prímerie a čo najrýchlejšie sformulovanie a uplatnenie trvalejšej mierovej zmluvy. Podporovať niektorú zo strán zbraňami je však neprípustné. Zakázané.

-Humanitárna a diplomatická pomoc ÁNO. Pomoc pri ďalšom vedení bojov NIE. Je to také jednoduché. Nezostáva nič iné, len to začať v praxi napĺňať. Len to treba začať robiť.