kronika

Zelenskyj trpí chladomorom. Nosí na sebe už tri svetre, aby Kyjevčanom ukázal, že ani jemu nekúria. Chlad inšpiroval pána z paláca na Bankovej ulici k nebývalým marketingovým výkonom. Od gruntu prekopal históriu hladomoru v ZSSR z rokov 1932-1933 a predostrel svetu konštrukt akejsi nutričnej genocídy Ukrajincov zo strany zlých zlých zlých Rusov. Nechcem sa tejto banderovčine venovať viac, než je zdravé,-veď aj americká prepytujem wikippédia opisuje hladomor v ZSSR trochu inak. V rámci občianskej sebaobrany pred tupou propagandou našich médií si však dovolím predsa len trochu poznámok:

• Hladomor v 1932-1933 sa netýkal iba Ukrajiny. Hladomor bol v tom istom čase aj v Južnom Rusku, Povolží, na Severnom Kaukaze, na Sibíri, v Kazachstane, na Južnom Urale a i. Na druhej strane na Ukrajine boli oblasti, ktorých sa hladomor v podstate veľmi nedotkol, podobne ako iných častí ZSSR.
• Aj keď sa pri súčasnej politizácii hladomoru využíva citát J.V.Stalina o tom, že národnostná otázka je v podstate roľnícka otázka, neznamená to, že niekto v ZSSR chcel zlikvidovať ukrajinských roľníkov, aby zlikvidoval ukrajinský národ ako taký. Stalin je tu vytrhnutý z kontextu. Stalin iba zopakoval dodnes platnú vec, že šovinizmus je na roľníckom vidieku silnejší ako v priemyselných veľkomestských aglomeráciách. Nič nové pod slnkom: nacionalizmus USA je najsilnejší na agrárnom stredozápade, vo Francúzsku a Anglicku tiež najmä v rurálnych regionoch, rovnako je to v Poľsku, Nemecku, Maďarsku…no a samozrejme aj v SR.
• Hladomor nebol pokusom o genocídu Ukrajincov, ale pokusom o násilné nahnanie milionov roľníkov, obyvateľov sovietskeho vidieka do činžákových miest pri novobudovaných sovietskych strojárskych, hutníckych a ťažobných megafabrikách. Nie ruský šovinizmus ale triedny šovinizmus násilných priekopníkov socialistickej industrializácie spôsobil na sovietskom vidieku smrť 3-5 miliónov ľudí. Z nich boli asi 2 milióny občania USSR. To je asi 7% z vtedajšej populácie občanov USSR resp. asi 0,9-1,1% etnických Ukrajincov.
• Príčiny hladomoru boli 1/ organizačné /presun miliónov ľudí z obcí do priemyslu a nedostatok pracovných síl v kolchozoch/, 2/ prírodné /neúroda a suchá/, 3/ mocenské /konfiškácia obilia, ktoré si kolchozy a kulaci odkladali na sejbu, ale tiež na šmelinu/, 4/ plánovacie /nadmerný export obilia, aby sa získali devízy na nákup moderných strojov do nových fabrík/, 5/ ideologické /odmietanie importov obilia, keď sa ukázalo, že to ZSSR nezvláda-aby sa nepoškodila idea komunizmu medzi pracujúcimi na Západe.

Obilie, skonfiškované v sovietskych kolchozoch, -zhruba z polovice na Ukrajine, – nesmerovalo iba na výživu Rusov. Smerovalo ku priemyselným robotníkom – v novopostavených priemyselných centrách aj na Ukrajine /najmä v Charkove, Krivom Rogu, Zaporoží, na Donbase/. Čiže zjednodušujúco povedané: vidiek Ukrajiny /ale aj ostatných častí ZSSR/ trpel, aby mestá na Ukrajine /a v ostatných častiach ZSSR/ prežili.

O žiadnej nacionálne motivovanej genocíde Rusov proti Ukrajincom nemôže byť ani reči. V Politbyre sovietskych komunistov boli etnickí Rusi v menšine. Stalin nebol etnický Rus. Konfiškácie na ukrajinskom vidieku a vývoz obilia do ukrajinských miest realizovali nie ruskí ale ukrajinskí komunisti.

Svet a Európa si na začiatku 30-tych rokov tiež nežila idylicky. Kapitalistický svet sa spamätával z najväčšej hospodárskej krízy v dejinách. Hladomory aj keď v menšom rozsahu/ boli napr. aj v Nemecku. ZSSR sa v tých časoch pýšil faktom, že vďaka socializmu tam žiadna podobná kríza nebola. Autoritatívna centralízovaná štátna moc, roztáčajúca kolesá industrialzácie ZSSR neuveriteľným tempom, inšpirovala aj mocenské kruhy na Západe. V Portugalsku, Poľsku, Taliansku neskôr v Španielsku/ a najmä v Nemecku sa dostali k moci totalitárne režimy. Režimy, ktoré potajme kopírovali niektoré mocenské praktiky Stalina. Hladomor v Európe nebol /až na Írsko v 19.stor./, -no zato od hladu umierali milióny ľudí v Indii, Indočíne, Kongu a ostatných častiach Afriky. Tieto hladomory sú ale dnes akési novinársky menej atraktívne. Veď obeťami boli „iba“ farební a páchateľmi voňaví, bieli Európania…

Stalin nebol jemný vládca sovietskeho impéria. Bol extrémne pragmatický a pri dosahovaní svojich cieľov neľútostný. Mnohé z pozitívnych cieľov boli vykúpené krvou, slzami a utrpením,- napríklad aj hladomorom. Akokoľvek, Stalinovi sa za zhruba 10 rokov podarilo z takmer stredovekého, agrárneho Ruska vybudovať silno priemyselný štát, stavajúci vodné elekrárne, vyrábajúci moderné stroje, traktory, autá, lode, lietadlá…a samozrejme aj zbrane. Vďaka tomu bol potom ZSSR schopný poraziť /zväčša vlastnými silami/ Nemecko – najpriemyselnejší a najmodernejší štát vtedajšej kapitalistickej Európy.

História nie je ani dobrá a ani zlá. Je taká ako sú ľudia, čo ju vytvárali. Kádrovať historické udalosti v záujme propagandy dneška, -to je čosi smiešne, trápne a hlúpe zároveň. Pán z kyjevského paláca si to sotva takto uvedomí. Bolo by ale potešiteľné, keby sa slovenské médiá nedali nahovoriť na každú jeho smutnosmiešnu trapošinu.