kronika

Kata Martinková je v RTVS jednooká medzi slepými. Jej relácie sa ešte ako tak dajú počúvať. Dnes sa vďaka nej dostal do média, dokonca do RTVS historik Tomáš Černák. Skvelý človek, schopný odborník. Autor zaujímavých kníh z novšieho obdobia slovenskej histórie, ale aj z histórie športu, konkrétne futbalu.

O viacdielnej práci Tomáša Černáka, venovanej Dr.Gustávovi Husákovi toho verejnosť takmer nič nevie. Ak si kliknete na americkú lži-wikipédiu, vychrlí vám iba jednozväzkovú monografiu od českého historizujúceho propagandistu Macháčka. Tohto slniečkára, ochotného upravovať osobnosti ako G.Husák na mieru tradičnému českému šovinizmu a súčasnému pro-západnému anti-komunizmu „naše“ slniečkárske médiá vyzdvihovali do nebies. Dielko pána Macháčka je však nielen latentne proti-slovenské ale aj konjunkturalistické, ba úpravou a interpretáciou faktov takmer nevedecké. Obľúbenec súčasných liberálnych médií dnes využíva príležitosť. Hreje sa na slnku záujmu pracovníkov médií, ktorí si svoju novinársku nestrannosť zamenili za propagandistrický kšeft. Kšeft má aj pán Macháček, -napríklad v práve rozbehnutom televíznom paškvile o ŠTB /STV1/.

Aký to protiklad s historikom Tomášom Černákom ! Ak sa vám podarí zohnať si niektorú z jeho kníh, ohúri vás množstvom autentických citátov, doteraz neznámych archívnych informácií, súborom prameňov, aké sa už u dnešnej generácie vedcov-internetových lenivcov nenosia. Diely venované napr. životu a práci G.Husáka /zatiaľ od jeho detstva po uväznenie za buržoázny nacionalizmus/ sú ukážkou nestrannosti, objektívnosti a v dobrom slova zmysle „apolitickej suchopárnosti“. Škoda, stokrát škoda, že sa tieto vzácne knihy podarilo súčasným „manažérom kultúry“ od publika úspešne izolovať.

Dôvodom návštevy pána Černáka v RTVS však neboli jeho práce o G.Husákovi. Rozprával dnes v rádiu o živote a tvorbe veľkého slovenského novinára Romana Kaliského. Na pretras prišli Kaliského aktivity v SNP, jeho články v mládežníckej tlači po vojne, jeho omyly z tých čias ale aj svetlé obdobie otvárania zakázaných tém, odhaľujúcich neprávosti a zločiny režimu v 5O-tych rokoch. Nasledovala jeho aktivita v čase 1968, následné perzekvovanie v rokoch normalizácie, nutnosť urobiť si v 50-ke výučný murársky list a živiť svoju početnú rodinu po stavbách. No a potom tiež jeho smelá, invenčná a doslova múdra publicistika po roku 1989. Aj so zhodnotením krátkeho a nepríliš úspešného riadenia STV. Kaliský sa tu všade prejavil ako novinár s odvážnym výberom tém, s ostrým perom a s pevným charakterom. Kaliský nikdy pod žiadnym mocenským nátlakom nepopustil so svojich zásad. Keď videl, že sa jeho zámery nepodarí dosiahnuť, radšej išiel od toho. /To bol aj prípad jeho krátkeho šéfovania v televízii/.

Podobným typom ako Kaliský je aj historik Černák. Ke´d sa ho redaktorka Kata Martinková pokúsila nakriatnuť na /zrejme od vedenia RTVS požadovanú/ tézu, že Roman Kaliský bol slovenský Pulitzer,-rázne ju uzemnil, že nie,-že je tu podstatný rozdiel. Kým Pulitzer si postavil svoju kariéru na bulvárnych článkoch, Kaliský presne naopak,-všetko o čom písal, myslel vážne, všetko to boli jeho srdcu blízke ideové témy. Keď sa redaktorka ešte raz pokúsila vpašovať mu do vyjadrení túto ideu, odklonil radšej rozhovor inam.

Najzaujímavejšou časťou Černákovho rozprávania boli autentické spomienky na stretávky s vtedy ešte živými osobnosťami slovenskej histórie. Na jeho prítomnosť v spolku múdrych starčekov, ktorí sa stretávali aby rozprávalai ani nie tak o svojej minulosti ako skôr o svojich predstavách budúceho vývoja Slovenska a Slovákov. Černák spomenul tri mená účastníkov týchto besied: Kaliský – ideový ľavičiar, Colotka-pragmatický režimista a nábožensky orientovaný disident a emigrant – Kružliak…Černák opisoval, ako sa starí páni, z ktorých každý bol ideovo niekde inde, dokázali kultúrne a kultivovane rozprávať o slovenskej budúcnosti bez toho, aby ktokoľvek z nich zľavil zo svojich zásad. – Takto nejako by mala vyzerať slovenská „snemovňa lordov“ či skôr rada starších. Takto nejako by mala vyzerať práca skutočnej slovenskej duchovnej elity.

Je zázrak, že historik Černák dnes prenikol do verejnoprávneho média a že tam mohol povedať pár sviežich slov. Slov, ktoré pôsobili ako živá voda v dnešnej propagandistickej žumpe, plne medzistraníckej nenávisti a vojnových výziev smerom ku našim slovanským bratom na východe. Je to prvá lastovička zmeny ? Nie. Nemyslím. Skôr sa nazdám, že je to iba „chyba systému“. Černák sa dostal do RTVS jednoducho preto, že si Kata Martinková našla k téme Romana Kaliského práve historika Černáka. Nikto iný sa Kaliskému asi ešte nestihol venovať. Černák nech sa veľmi neteší, že v pod súčasným vedením RTVS /ktoré je ešte pro-západnejšie ako to minulé/ dostane nejakú siginifikantnú šancu…

Najmä už preto nie, že ke´d na výzvu redaktorky, nech menuje niekoho, kto by v profesionálnych žurnalistických kvalitách nasledoval Romana Kaliského, Černák odpovedal že NIKOHO takého nepozná. A že je to s morálkou a nezávislosťou našich novinárov stále horšie a horšie. -Nuž spálil si chlapec mosty do médií…Ale čo už. Pravda zostane pravdou. A poctivý novinár či poctivý historik nepopustí. Tu stojí a nemôže inak…

Vďaka pán Černák, za dúšok z čistého prameňa živej vody. Vďaka za príjemný začiatok dnešnej slnečnej soboty.