kronika

USA riskujú v Iráne nie obyčajnú, ale strategickú porážku. USA a Izrael totiž napriek množstvu špionov Irán nepoznajú. Nazdajú sa, že zavraždením ajjatolláha Chameneího sa iránsky šiítsky režim začne rozpadať. Obrovská chyba !

Irán nie je Venezuela, kde nitky moci mal v rukách iba jeden človek, Maduro. V Iráne funguje tzv. riadená duplicita moci. To značí, že každý najvyšší predstaviteľ moci – či ajjatoláh, či prezident, či veliteľ iránskych revolučných gárd / IRG/ je v prípade smrti obratom ruky nahradený niekým iným, kto je navyše plne zasvätený do technológie moci.

Skutočným vládcom Iránu sú IRG. IRG má dlhší čas vypracovaný postup pri odovzdávaní moci, – podľa neho funkcie vládnutia preberá triumvirát až do výberu nového ajjatolláha. Triumvirát tvorí prezident Pezeškian, šéf súdnictva a jeden z islamských právnikov -klerikov z tzv. Rady IRG. Skutočnú výkonnú moc dnes má navyše v rukách ktosi ako premiér, – bývalý ajjazolláhov hlavný poradca Alí Laridžání. Laridžání má veľký vplyv aj v 88 člennej Rade expertov, ktorá onedlho vyberie nového definitívneho ajjatolláha. /Momentálne je dočasným ajjatolláhom Aráfí vybraný triumvirátom/.

Z uvedeného vyplýva, že stavba moci v Iráne má mnohé tajné a zložité zákutia. Strata jedného či viacerých členov najvyššieho vedenia štátu krajinu neparalyzuje. V podstate nič neznamená.

Ak sa USA spoliehajú v Iráne iba vzdušné letecké a raketové útoky a podnecovanie kontrarevolúcie v uliciach, potom je šanca USA na skoré a ľahké víťazstvo prakticky nulová. Boje s nepriateľom na fronte i boje s vnútorným nepriateľom v uliciach / majú pevne v rukách IRG.

Ak by niekto chcel zvrhnúť iránsky režim zradou vo vedení IRG, aj táto jeho šanca by bola nulová. IRG sú totiž koncipované ako DECENTRALIZOVANÁ ARMÁDA. Zložky IRG vedia fungovať silno autonómne, teda aj bez vodcu, či bez vodcov. Pozemné a špecializované jednotky a ich veliteľstvá vedú bojové operácie podľa vopred vypracovaných protokolov. Každý veliteľ, až po veliteľa brigády má vynikajúco pripraveného svojho zástupcu. Ten má rovnaké spôsobilosti, rovnakú sumu informácií a rovnakú autoritu ako normálny veliteľ. Obaja sú trénovaní na samostatné operačné velenie. Smrť pôvodného veliteľa a jeho náhradu si „na poli boja“ prakticky nikto ani nevšimne. Duplicitné velenie teda funguje nie iba na najvyššej strategickej úrovni ale aj na druhostupňovej operačnej úrovni-

V tom je tajomstvo dneška, keď odpor Iránu ani po smrti ajjatolláha, ani po smrti ministra obrany, ani po smrti veliteľa zboru IRG a iných vysokých veliteľov neslabne. Naopak, nadobúda na razancii.

Z priebehu bojov vyplýva, že hlavnou iránskou stratégiou je devastácia výkladnej skrine Západu v zálive-SAE, Bahrajnu, Kataru, Omán, Kuvajtu a Saudskej Arábie a vyradenie Hormuzského prielivu z prevádzky. Čarovnou formulkou je spôsobiť týmto krajinám čo najväčšie škody a tým spôsobiť čo najväčšie škody aj 14 tunajším základniam USA a investíciám USA v oblasti.

Základom úspechu Iránu v boji s USA a Izraelom je masívna finančná pomoc zo strany Číny a tiež vojenská pomoc zo strany Ruska, Pakistanu a i. Čína je na rozdiel od Ukrajiny otvorenejší sponzor súpera USA-Iránu, číže súpera Číny. Čína vidí vo vojne Iránu s USA zástupnú vojnu Číny s USA. Čím ťažšie budú straty USA, tým ľahšie sa následne bude Číne dýchať v zápolení s USA.

Šanca na úspech v zápase Iránu s USA je pomerne veľká, -pokiaľ si to Iránci sami nepobabrú. Víťazstvo Iránu nebude kapitulácia USA. Tak ako Rusko na Ukrajine nemôže kapitulovať, lebo RF má atómové zbrane , tak ani USA v Iráne nebudú kapitulovať, lebo majú v krajnom prípade poruke atómové zbrane.

Víťazstvo Iránu preto môže byť v podobe obnovy mierových rokovaní, v podobe mierových síl OSN v Hormuzskom prielive, v podobe takej mierovej zmluvy, pri ktorej by Irán dostal právo na obohacovanie uránu na MIEROVÉ účely-samozrejme, pod kontrolou Medzinárodnej agentúry pre mierové využitie atómovej energie. Maximálnym úspechom Iránu by bolo, keby nový ajjatolláh zrušil FATVU na výrobu jadrových zbraní. Otázkou je, či by to ale Čína a Rusko pripustili.

Porážka USA je rizikom aj pre ľudí okolo prezidenta USA Trumpa. Nečudo teda, že Trump ani nie po dvoch dňoch už ponúka Iránu mierové rokovanie. Problém ale je, že potom, čo USA predvčerom vierolomne, počas relatívne úspešných rokovaní Iránu s USA, náhle napadli Irán, bude ešte /v tejto fáze konfliktu/ v Iráne záujem s USA rokovať.

Zvrat do celej veci môže priniesť posledné vyhlásenie Nemecka, Francúzska a Británie o tom, že ak sa Irán nevzdá, začnú naň loďami lietadlami a raketami útočiť aj tieto tri vojnychtivé darebácke štáty. „Aliancia ochotných.“ Prečo ? Pretože chcú byť pri deľbe bohatstva porazeného Iránu ? Pretože si chcú zatrénovať pred ostrou vojnou proti Rusku ? Alebo len jednoducho preto, lebo chcú v SAE, Ománe, Kuvajte, Bahrajne, Katare a Saudskej Arábii ochrániť svoj hmotný a finančný majetok. resp. paláce svojich boháčov pred zničením ? Nazdám sa, že platia všetky tri motívy dohromady.

Nech je akokoľvek, ak sa Británia, Francúzsko a Nemecko do vojny proti Iránu významnejšie zapoja, vyprovokujú k priamej podpore Iránu moslimské krajiny ako Pakistan, Irak, Libanon, Indický Kašmír, Jemen, krajiny Strednej Ázie, Afganistan…a obávam sa, že aj Rusko, KĽDR a ČÍNU…

Presne takto, -sformovaním vojnových koalícií, svetové vojny začínajú. Áno, ibaže tentokrát takto začne aj koniec ľudskej civilizácie v tej podobe, ako ju dnes poznáme.

Vrcholom degenerácie západnej demokracie je, že miesto toho, aby Západná Európa odsúdila americkú a židovskú agresiu do Iránu a požadovala okamžitý mier, ona odsúdi Irán, čiže obeť agresie !!! To však nestačí. Úchylný Západ miesto krokov k obnove medzinárodného práva a poriadku ide sa sám fyzicky zapojiť do vraždenia nevinných Iráncov, s úmyslom spolupodieľať sa na krádeži jeho ropy a iných druhov iránskeho národného bohatstva.

Mimoriadne čierny scenár vývoja. Veľmi dúfam, aby sa nenaplnil.