kronika

Bojkot Šipoša z OLaNO /“Slovensko“/ zo strany Michelka spôsobil, že dnes mnohí politikychtiví Slováci prežili celkom pokojnú a poučnú nedeľu. Život ukázal, aký prezentačný formát môže mať relácia aj s takými výrazne odlišnými politickými súpermi, akými sú matovičkár Šipoš a národniar Michelko. Súperi diskutovali na diaľku, s jemným časovým posunom. Najprv Jančkárová mala v štúdiu iba Michelka a kládla mu isté, neraz dosť ošemetné otázky . Následne Michelko odišiel a vystriedal ho Šipoš. Odpovedal na zhruba tie isté otázky. Nemoholo oponentovi skákať do reči, nemohol na neho útočiť. Mohol iba odpovedať a vysvetľovať svoj pohľad na vec. A to bolo dobré.

-No, „dobré“. Áno, ale ako pre koho. Vecne orientovanému Michelkovi takýto formát nadmieru vyhovoval. Michelko mal konečne dosť času, aby bez prerušovania a bez urážok vysvetlil svoje resp. vládne stanoviská napr. na zákon o stvr, na lex atentát, na to pandémiu atď. Michelko dostal priestor aj na to, aby po konfrontácii s niektorými vlastnými výrokmi tieto výroky korigoval ba dokonca aby ich vzal späť a aby sa za ne ospravedlnil. Všetko prebehlo pokojne, kultivovane a divák konečne mal nielen obraz o tom, kto je väčší krikľúň, kto je arogantnejší a asertívnejší „diskutér“ ale aj o tom, čo hovorí a ako to myslí.

Na druhej strane, Šipoš bol neprítomnosťou politického soka celý stresovaný. Do štúdia si doniesol ostro nabrúsenú výzbroj, povestné grafy ale najmä jedovaté klišé a frázy, ktorými chcel do oponenta rúbať sťa bojový kohút žiletkami, upevnenými na nohách do nepriateľa. Ibaže aká to galiba – darmo Šipoš sekal okolo seba známe frázy / zlodejiny, mafia, totalitný štát, korupcia, koniec právneho štátu a demokracie…/ , údery zakaždým zostali trčať vo vzduchu ako komické šašovské kreácie, nehodné povšimnutia. Spontánne vzniknutý formát bol a je pre osobne zameraných škriepnikov argumentujúcich zásadne iba „ad hominem“, pre „šipošov“ neschopných vecného rozboru problému, bez logickej argumentácie a bez návrhu vlastných použiteľných riešení smrteľne jedovaté prostredie. Je to čosi ako svetlo, ktoré keď zasvieti na herca laterny magici, prezradí mechaniku jeho trikov a odtajní jeho aj tie najrafinovanejšie kúzla.

Na Jančkárovej otázky, na ktoré Michelko odpovedal faktografiou alebo logicky zdôvodnenými návrhmi a vysvetleniami, Šipoš reagoval nudne, stále rovnakými stokrát počutými frázami o konci demokracie a o nástupe neslobody a temna. Kým Michelko v rozhovore s Jančárovou hľadal pravdu, Šipoš iba jednotvárne proklamoval jedny a tie isté matovičkovské hoaxy a fantazmagorické konšpirácie. Kým Michelko vyjadroval svoj názor na to, aký bude ďalší vývoj, čo sa zmení a prečo, Šipoš plašil a strašil divákov „koncom sveta“, ktorý sa teraz po nástupe Fica neodvratne blíži. Šipoš týmito svojimi katastrofickými scenármi pôsobil ako aktivista Svedkov Jehovových. Podľa neho sa koniec Slovenska blíži a pripraviť sa na posledné dni našej demokracie je nanajvýš „naliehavé“… Na konci hororovej etudy sa napokon Šipoš rozlúčil s divákmi televízie, lebo jeho dnešné vystúpenie je určite asi posledné. Určite mu po ňom nové vedenie STVR zapchá „hubu“. To isté zaveštil aj moderátorke Jančkárovej a odporučil jej, aby sa aj ona s divákmi RTVS rozlúčila. Lebo Fico a spol. s ňou onedlho urobia krátky proces….

Chvalabohu, že nám dnes osud vytvoril takýto formát diskusnej relácie. Nezámerne nastalo čosi, čo sa označuje ako „čaro nechceného“. Formát diskusie bez priameho kontaktu nezmieriteľne škriepnych diskutérov je skvelá vec. Samozrejme zďaleka nie vždy. Ak sa rozhodnú diskutovať názoroví oponenti schopní slušnej, kultivovanej, vecnej, konštruktívnej výmeny názorov nech naďalej diskutujú po starom, teda „tete a tete“. Ak však má dôjsť ku konfrontácii s diskutujúcim /diskutujúcimi/, ktorí sú orientovaní na osobné útoky, škandalizáciu, invektívy, škriepky a zvady, z ktorých poslucháč nemá žiadny poznávací úžitok, iba ak pýchu na to, že to ten jeho kohút tomu druhému poriadne natrel , -potom je formát nepriamych diskusií vhodnejší.

Som za to, aby televízie a rádiá volali do relácií bojovných matovičkárov čo najviac. Som však za to, aby im na ich kohútie zápasy dali voľnú arénu. Nech po nej lietajú, nach tam popúšťajú uzdu svojej konšpiračnej fantázii, nech režú a rúbajú okolo seba, – no tak, aby nikomu normálnemu neublížili. Som za to, aby sa svojou neschopnosťou vecne a slušne argumentovať úplne pred národom demaskovali, aby ukázali čo v nich je – aby prezradili, že je v nich iba agresivita a zloba.

Ak bude Jančkárová schopná a ochotná organizovať takéto nepriame diskusie s nezdarnými „deťmi“ našej politiky: matovičkármi ale aj Kolíkovou, Krupom, Hlinom, Trubanom , možno aj Huljakom a i. , som za to, aby si ju STVR ponechala. Som za to, aby to televízne panoptikum škriepnikov a zurvalcov bolo dokonalé.