kronika

Minister zahraničia Káčer svojim odporúčaním, aby predseda vlády susedného štátu odišiel kamsi /idi v chuj/ zabodoval. Akoby nie, veď nadávať takto vulgárne, to sa v civilizovanej Európe nerobí. A ak sa to tu a tam aj stane, neurobí to šéf diplomacie. Nanajvýš ak tak nejaký eurokomisárik, ktorému /pretože je Maďar/ nedopatrením zabudnú vypnúť hlukový mikrofón a potom ho /pretože je Maďar/ chcú okamžite odvolať.

Zvesť o netradičnom ministrovi zahraničia, čo nadáva premiérom okolitých štátov po rusky, aby išli „do riti“ sa dostala aj do Moskvy. Rusi boli poctení, že sa ruština na Slovensku stala diplomatickou rečou a tak Káčerovi poslali v ruštine aj jednu cennú zhodnocujúcu informáciu. Dotýka sa o.i. rýchlej Káčerovej diplomatickej kariéry /z veľvyslanca minister/. A vysvetľuje, že v tej rýchlosti Káčer jednoducho nestihol nabrať na seba panskejšie maniere, Nečudo, že sa správa tak, ako ho dovtedajší život naučil.

Káčera moskovskí analytici ospravedlňujú slovami ruského príslovia:

„Iz grjazi v kňjazi“. – Z hnoja na panský stolec…

Káčer by nám bol na „srandu“, – keby ho vo svete nespájali so Slovenskom. A s úrovňou jeho diplomatov a členov súčasnej slovenskej vlády. Odozva, s akou sa stretajú vo svete pre nás Slovákov vôbec nie sú smiešna. – Je smutná, veľmi veľmi smutná.

Káčer nie je žiadna mediálna kačica. Káčer je živá realita. A riadna hanba pre Slovenskú republiku.