kronika

Na ukrajinskom fronte sa veci v podstate nemenia. Rusi plynule postupujú, dnes viac na sumskom bojisku, kde bola dobytá obec Malaja Gončarovka /Korčarovka/, inokedy v Donbase alebo v Novorusku. Ruský postup je nenáhlivý ale vytrvalý, -no predovšetkým nepredvídateľný. Rusi často menia smery hlavného denného postupu. Sťažujú tým Ukrajincom sústredenie sa na aktuálne ťažiskové body mobilizácie zdrojov.

GŠ OS RF hlási, že hlavným bodom ruského úderu bola dnes obec Malaja Gončarovka v Sumskej oblasti. Ruské jednotky sa po jej dobytí priblížili na 12-14 km od oblastného centra Sumy / pred vojnou malo vyše 100 tis. obyvateľov/. Sumská oblasť nebola označená za nové teritórium Ruskej federácie. Nepredpokladá sa, že by ju Rusi chceli obsadiť a natrvalo držať. Môže sa však stať predmetom obchodu „územie za územie“ alebo byť súčasťou nárazníkovej zóny pozdĺž pôvodnej rusko-ukrajinskej hranice.

Boje na „východnom“ fronte prirodzene zúrili a zúria aj inde na hranici vojenského dotyku. Podľa GŠ OS RF stratili OS UA v posledných 24 hodinách 1260 mužov, 20 poľných skladov, 9 kanónov, 20 tankov a pancierových vozidiel, 10 centier elektronického boja a takmer 300 veľkých bojových dronov. Straty Rusov podľa GŠ OS RF sú v našich médiách ľahko zistiteľné.

V našich médiách v poslednom čase radi citujú nespokojnosť niektorých radikálnych ruských analytikov s tým, aký je ruský postup pomalý. Niektorí nervozne upozorňujú, že ak sa ruský postup nezrýchli, v aktuálnej opotrebovacej vojne získajú prevahu OS UA, lebo je zásobované čoraz väčšou produkciou západoeuropskych zbrojoviek.

-Podľa analytikov blízkych Kremľu je však panika zbytočná. Ruské /príp. čínske, kórejské/ vojenské výrobné kapacity sú stále oveľa väčšie ako tie európske. Títo analytici hovoria, že postupné napredovanie je lepšie ako veľké ofenzívne údery. Rusi striedmym postupom získavajú čas na to, aby 1/ svoj hlavný cieľ-úplné ovládnutie Donbasu, dosiahli diplomaticky /za pomoci USA/, 2/ vyčkávali na chyby Kyjeva v taktike a stratégii ukrajinských jednotiek na fronte, chyby využili a tak obsadili Donbas bez veľkých strát, ktoré by boli s klasickou ofenzívou spojené, 3/ získali čas a vývoj nových technológií a zapojili ich do bojov; príkladom je vývoj tzv. autonómnych resp. aktívnych obranných systémov, APS =novej technológie umiestnenej najmä na tankoch, ktorá by bez pričinenia človeka samostatne monitorovala nepriateľa, zachycovala ciele a následne ich ničila.

Na inom mieste Zeme boje medzi Iránom na jednej a USA a Izraelom na druhej strane tiež pokračujú v nezmenenej intenzite. Kým USA a Izrael pokračujú v bombardovaní predpokladaných podzemných skladov a výrobní iránskych balistických rakiet /najnovšie Isfahán/, zatiaľ Iránci stále dokážu zasadzovať najmä Američanom bolestivé údery. Iráncom sa podarilo poškodiť a od svojich brehov odohnať najväčšiu lietadlovú loď sveta G.Ford a prinútiť dve ďalšie lietadlové lode, aby operovali 1000 a viac km od miesta bojov. Doterajšie použitie lietadlových lodí USA v reálnom boji je v podstate jedna veľká katastrofa.

Trochu lepšie je na tom letectvo USA a Izraela. Ale aj tu sú straty lietadiel, vrátane lietadiel 5-generácie, povážlivo vysoké. USA preto plánujú pozemný výsadok mariňákov na ostrov Charg, kde majú Iránci hlavné ropné terminály. Prípadne akcie špeciálnych výsadkových jednotiek na miesta, kde sa predpokladá depot iránskeho vysoko obohateného uránu. -Toto všetko Trump premiešava správami o raz takom-raz onakom tajnom mierovom vyjednávaní. Možno sa naozaj vyjednáva, ale ak áno, potom nech je o tom Trump radšej ticho,-lebo jeho vyhláseniam -okrem komoditných a akciových búrz- už nikto neverí.

Aktuálne najväčším bojovým úspechom Iránu je, že sa mu podarilo vyhnať americký vojenský personál z vojenských základní v Bahrajne, Katare, SAE, Saudskej Arábie a Kuvajte. Pristávacie a vzletové dráhy základní sú poškodené, radarové zariadenia a riadiace centrá sú mimo prevádzky, ubytovne mužstva sú vystavené extrémnemu riziku dronových a raketových útokov.

Velenie USA preto presunulo personál základní do hotelov, rekreačných objektov, administratívnych a obytných komplexov v centrách Dubaja, Abú Dabí, Manamá, Dauhy, Kuveit City a pod. Z luxusných hotelov, kancelárskych budov a apartmánových vežiakov sa stali kasárne, riadiace centrá, navigačné body…Iránci to samozrejme vedia, no zatiaľ sa zdráhajú útočiť na budovy typu Burdž al Arab, Burdž al Chalífa balistickými raketami a dronmi. Ak k tomu ale budú prinútení vojnovými aktivitami USA a Izraela, je možné, že kedysi hypermodernú architektúru SAE, Kataru, Bahrajnu a pod, zmenia na ruiny.

Ukrajinská a iránska vojna pôsobia v súčasnosti ako spojité nádoby. Pre Iráncov a Rusov ich simultánnosť prináša mnoho negatívnych ale zatiaľ najmä mnoho pozitívnych synergických efektov. Bojový potenciál USA je roztrieštený, rastúce ceny energonosičov prinášajú Rusku ale nepriamo aj Iránu /export ropy a plynu z Ruska a Iránu do Indie a Číny neprestal, ale sa zvyšuje a najmä sa zvyšujú ceny za ropu a plyn…/. Diplomatická otupenosť súčasného sveta umožňuje nielen Izraelu a USA, ale aj Rusku, Číne a Kóreji podnikať veci, ktoré by boli v časoch dodržiavania medzinárodného práva nemysliteľné.

Dnešný vývoj na Ukrajine a v Iráne je dynamický. Ťažko prognózovateľný. Tak či onak, žijeme veľmi zaujímavé historické obdobie. Máme šancu spoznať zákonitosti vývoja ľudskej civilizácie v jej zlomovej fáze. Ide len o to, aby sme naše poznanie mali komu v budúcnosti odovzdať. Ide o to, aby sme sa tejto budúcnosti dožili. A aby to, čo sa naučíme, bolo ešte vôbec pre niekoho použiteľné.