kronika

VLADO CLEMENTIS POSLOVENČIL SLOVENSKO. Teraz ho za to idú znovu VEŠAŤ. Sú ľudia, ktorí sa asi už narodili ako „pechfógeli“ , ako smoliari, nešťastníci, odsúdení za každého režimu na prenasledovanie a na likvidáciu. Medzi nich bezpochyby patrí aj Dr. Vladimír Clementis, rodák z tvrdo luteránskeho malohontského mestečka Tisovec. Priekopník ľavicového intelektualizmu a pokračovateľ tradícií sociálne orientovaného národovectva. Múdry človek, ktorého spisba sa odhliadnuc od dobových výrazových prostriedkov, číta ako keby bola napísaná v súčasnosti. Jeden z partie troch malohontských buričov: Clementis, Mináč, Klokoč…

Clementis mal prvýkrát opletačky s masarykovskou čechoslováckou buržoáznou totalitou ešte za prvej ČSR. Nasledovalo popoťahovanie sa s extrémnym ľudáctvom. Potom odchod do exilu a opovážlivá kritika stalinského prímeria s nacistickým Nemeckom /kritika paktu Molotov-Ribbentrop/. Po vojne nie najprívetivejšie vzťahy s diplomatmi zo ZSSR. No a potom už fatálny konflikt so šéfom maďarských komunistov Rákosim- Rosenfeldom, ktorý mal ako Žid vtedy ešte silné zázemie v židovskej moskovskej klike. Hlavným predmetom konfliktu s maďarskými „internacionaštami“ bola výmena obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom. To čo v rámci výmeny obyvateľov Slováci z Dolnej zeme považovali za dobrodenie, za dar z nebies, -to väčšina vymieňaných felvidéckych Maďarov považovala za čin diabla. „Diabla Clementisa“.

Hlavný „szlovénszky komuništa“ elvtárš Siroky Vilmos dostal od Rákosiho a potom, čo sa Clementis zaplietol do aféry okolo Marshalovho plánu, – aj od Stalina z Moskvy rozkaz, aby v spolupráci s pražskými vyšetrovateľmi mosnsterprocesov Clementisa zlikvidoval. Súdruh Široký a súdruh Gottwald neváhali. Zradili bývalého súdruha Clementisa a ten odvysol.

Smola, tak typická pre Vlada Clementisa a jeho životné osudy týmto ale neskončila. Nasledovalo dlhé obdobie duchovnej likvidácie Clementisovho odkazu. Clementis zmizol zo spoločných fotiek s Gottwaldom /zostala po ňom iba slávna baranica na Klémovej hlave/. Maďarskí súdruhovia na Južnom Slovensku prevzali do rúk opraty nad životom v tomto regióne. Clementisovský „nacionalizmuš“ nahradil proletársky „internacionalizmuš. V praxi to značilo, že Slováci presídlení z Maďarska do obcí na Južnom Slovensku boli vystavení silnej maďarizácii a po 15-20 rokoch života na Slovensku hovorili po maďarsky lepšie ako kedysi v Békešskej Čabe alebo v Tótkomlóši.

Po rehabilitáciách na začiatku 60-tych rokov nastala konečne doba rehabilitácie aj pre národne orientovaných ľavičiarov resp. národne orientovaných komunistov. Husák, Novomeský, Okáli, Mráz, Clementis dostali konečne v spoločnosti také miesto, aké si vzhľadom na svoj prínos do studnice slovenskosti zaslúžili a zaslúžia. Po Clementisovi sa pomenovali školy, kultúrne ustanovizne a kultúrno-osvetové podujatia. Zdalo by sa, že sa Clementis dočkal posmrtného hepyendu. OMYL. Prišiel novembrový puč, pád G.Husáka a s ním aj vylievanie špiny z „komunistickej vaničky“ -aj so všetkým, čo tam bolo. Najprv likvidácia pomníkov K.Gottwalda, kosákov a kladív, červených hviezd, hesiel a pod. Neskôr, keď sa do popredia predrala nová-tentokrát antikomunistická duchovná totalita, začalo sa aj s búraním pomníkov po vodcoch bírešských vzbúr proti veľkostatkárom.

Obdobie fanatickej antikomunistickej totality zúri doposiaľ. Primátori, starostovia a poslanci z miest a obcí, kde majú progresívci, liberáli a kléroantikomunisti väčšinu, nemajú asi čo robiť. A tak sa ideologicky bavkajú, využívajú zákon, presadený za čias minulej matovičovskej, hegerovskej a odorovskej hrôzovlády, aby sa na verejnosti prezentovali ako bojovníci proti komunizmu /ako keby tu teraz dajaký bol/. Strhávajú pamätné tabuľky, premenovávajú ulice. označujú ich po kadejakých čudných figúrkach, osôbkach z novopoprepisovaných stránok regionálnej histórie.

Likvidátori majú svoje čierne listiny. Na vrchu zoznamu je znovu, bohužiaľ, aj Dr. Vladimír Clementis. Clementisa teraz čaká po slovenských obciach a mestách opakovaná verejná poprava, niekoľkonásobná duchovná likvidácia. Niekoľkonásobné vešanie. Rozdiel bude iba v tom, že kým v 1952 Clementisa zavesili – teraz ho zvesia…

Ako je to možné ? Ako je možné, že sociálnodemokratická národniarska vláda, ktorá tu už 2 roky vládne, dovolí popraviť jednu z ikon ľavicového národniarstva ? Nuž je to možné-jednoducho preto, že Ficova vláda, aj keď sa riadne obracia, všetko nestíha. Nestíha meniť totalitnú progresivistickú fanatickú legislatívu. Nestíha odstrániť z právnych kódexov zneužiteľné a aj zneužívané zákony o extrémizme a samozrejme aj o potieraní ideológie tzv. totalitných režimov.

Paradoxom aktuálneho boja proti totalitným režimom minulosti je, že im za obeť padol aj taký vzácny Slovák ako Vlado Clementis. Človek, ktorý celý život proti totalite bojoval: najprv bojoval proti veľkoburžoáznej čechoslováckej totalite, potom proti nacistickej a ľudáckej totalite, potom proti stalinskej totalite a potom proti totalite gottwaldovsko- boľševického razenia.

Páni poslanci Smeru, Hlasu a SNS, nie je vám trápne, že práve v čase vašej vlády k takýmto protisociálnym a protislovenským obludnostiam dochádza ? Rozhýbte sa konečne. Lebo ak to neurobíte, onedlho- možno ešte počas vášho vládnutia, Šimečkovi, Grohlingovi, Naďovi a Matovičovi aktivisti zakážu ešte aj názvy vašich sociálnodemokratických a národniarskych strán. A tak, ako to bolo za Radičovej, premenujú Slovenskú republiku na „Túto krajinu“…