kronika

Ako ? Veľmi zákerným spôsobom. Napríklad zdanlivo nevinnými poznámkami. Napríklad, že cesta ministerky Šimkovičovej do USA nebola služobná, – napriek tomu, že ministerka kultúry išla do USA na oficiálne pozvanie krajanskej organizácie Slovákov žijúcich v USA /je ich v USA a Kanade okolo 1 mil./, -aby sa zúčastnila výročného kultúrneho podujatia. O tom, že tam bola, sa nedá pochybovať. Televízie priniesli o jej aktivite na podujatí viacero príspevkov. Je čudné, veľmi čudné, že si nejeden novinár napriek tomu dovolí konšpirovať o tajomnom, údajne rýdzo súkromnom charaktere jej cesty.

Ďalšou novinárskou zákernosťou je potom presviedčanie občanov, že letenka pre Šimkovičovú bola extrémne predražená. Obojsmerná letenka vraj stála 16 tis. eur. Klamstvo, Stála niečo vyše 9 tis,. eur. Vraj je to papalášizmus, letieť v biznis triede. Preboha, – ktorý člen vlády z ktorej krajiny absolvuje let cca 9-10 hodín tam a 8-10 hodín späť v ekonomickej triede ? Vraj si to Šimkovičová pri lete do New Yorku veľmi užívala, lebo dostala pri nástupe do lietadla pohár – šampanského ! A vraj súčasťou ceny bol aj hygienický balíček /kefka a pasta na zuby, hrebeň, návleky…/. Preboha, toto je luxus ?! Veď šampanské a hygienické balíčky dostávajú gratis od niektorých leteckých spoločností aj cestujúci v ekonomickej triede ! – Suma sumarum, jedna novinárska zákernosť za druhou. Len aby nenávisť voči členke Ficovej vlády bola čo najvyššia.

Kolega bloger ferro píše o inom pokuse novinára vyvolávať protivládnu nenávisť. Novinár píše o nákladoch na rezidenciu pre predsedu vlády SR. Píše o nich zákerne, tak ako keby išlo o rezidenciu výlučne iba pre R.Fica. Pritom ide o rezidenciu pre akéhokoľvek premiéra, – nedajbože aj pre mladého Šimečku.

Alebo kauza Pavla Gašpara. Podľa novinára je nemožné, aby si právnik okolo 40-ky zadovážil 20 tis. auto z legálnych zdrojov. Apartmánové bývanie pod Slavínom pre len o niečo málo staršiu hviezdu protivládnej žurnalistiky Moniku Todovú však novinárska obec úspešne už niekoľko rokov ignoruje. Táto pani si azda násobne väčší majetok ako Gašpar zadovážila z legálnych zdrojov ?

Spomeniem ešte dva prípady protivládneho jatrenia nenávisti a to zo včerajšieho parlamentu.

Novinári hučia do uší verejnosti, vraj stále nevieme, ako chce štát šetriť sám na sebe. Novinári na jednej strane veľmi nejasne informujú o tom, že bol program konsolidácie na budúci rok v NRSR úspešne schválený. Miesto toho však dookola tvrdia, že o programe šetrenia štátu nič nevieme, lebo nemáme k dispozícii podrobné údaje o tom, ktoré ministerstvo v ktorej kolonke bude koľko šetriť. Vraj to už novinári mali byť dávno mať k dispozícii. Preboha -a to kde sme ? Čo sú azda novinári auditormi z NKÚ ? Médiám aj v SR /ako všade na svete/ musí postačiť celková suma, ktorú musí to ktoré ministerstvo ušetriť. Minister je dosť veľký „pán“ na to, aby rozhodol o tom, koľko eur ušetrí na kancelárskych sponkách, na farbe do tlačiarní, na cesťákoch a pod.- Alebo nie ? Alebo je SR taká čudní krajina, že spotrebu kancelárskeho papiera musí kontrovať redaktor tv Markíza či redaktor STVR ?

Napokon ešte jeden prípad opačného garde. Včera v NRSR došlo takmer k fyzickej inzultácii ministra financií Kamenického zo strany 2 poslancov jednej opozičnej strany. Nemusím azda uvádzať, že tými poslancami boli politickí psychopati Matovič a Pročko z býv.OlaNO. O tomto nehoráznom útoku opozičných poslancov na člena vlády ale verejnosť nič nevie. Prečo ? Pretože o tom novinári neinformujú. Prečo ? Pretože vraj nechcú vo verejnosti šíriť nenávisť. – Ejha, odrazu aká veľká citlivosť, aký vysoko rozvinutý zmysel novinárov pre zodpovednosť za obsah nimi zverejňovaných informácií…

Vzápätí sú však médiá /bohužiaľ aj Pravda/ plné Matovičových klebiet o tom, že Fico sľúbil L.Kamenickému post guvernéra NBS a podplatil JUDr. Radačovského, aby hlasoval za konsolidačný program na 2026.

Zdá sa, že niektorí naši novinári bravúrne ovládajú selektívny pristup k objektu svojich mienkotvorných aktivít. Voči opozičným politikom a ich agende pristupujú ako ku svätému grálu. Do vládnych politikov a do ich vládnej agendy však doskakujú ako besné psiská. Podprahovo a zákerne verejnosť proti nim huckajú, resp. brešú do nich v režime 7 x 24, prskajú nenávistné sliny, zasmraďujú verejný priestor.

A potom sa čudujeme, aká „žičlivá“ atmosféra na Slovensku vládne. Čudujeme sa, odkiaľ tá rastúca nenávisť prichádza. Čudujeme sa ? Naozaj ? Podľa mňa už ani nie. Každý čo len trochu zorientovaný Slovák vie, kto to tu všetko kazí. Kto ? Samozrejme – sú to naše HEJTO-TVORNÉ médiá.