kronika

Nedozvedeli sme sa dnes nič nové. Každý čo len trochu zorientovaný Slovák vie, čo boli a čo dodnes sú českí politici zač. Boli a sú to miniimperialisti resp. neoimperialisti. Slovákov nepovažovali za osobitý národ, ale iba za krojovaných hlupákov, ktorí sa nevedia poriadne naučiť po česky a ktorí Čechom kazia ich dobré meno a hatia plány na ďalšiu expanziu.

Masarykovi ležal otec slovenského národa-Andrej Hlinka- v žalúdku tak veľmi, že ho za požadovanie dodržania zmlúv z Pittsburgu a Clevelandu dal zavrieť do väznice v Mírove, za triumf na Pribinových oslavách /Nitra 1933/ chcel dať uväzniť znovu a keď umieral, tak ako „múdry filozof“ nadával Hlinkovi do „hlupákov“. Pre pozérov a slamených panákov ako je aj dnešný český prezident P.Pavel je Masaryk veľký vzor. Pre nás Slovákov je to iba o niečo menej perfídna figúrka, než boli maďarizátori Apponyi a Grunwald.

Nie, Andrej Hlinka nebol hlupák. Dôkazom toho je dnešná samostatná Slovenská republika, ktorá už tu a tam môže byť vzorom aj pre Čechov. Hlupákom bol skôr Masaryk, -lebo jeho falošná idea československého národa dvakrát zomrela takmer v rovnakom čase /Žilinská deklarácia 1938, Protektorát Boehmen und Maehren, 15.marec 1939/ ako on. A po jeho smrti zomrela potom ešte dvakrát: v januári 1969 a v januári 1993. Naopak – idea Andreja Hlinku sa zmenila na skutočnosť štyrikrát po jeho smrti: v čase spomenutej Žilinskej deklarácie v 1938, 14.marca 1939 vznikom prvej SR, v januári 1969 vznikom SSR a v januári 1993 vznikom súčasnej Slovenskej republiky.

Hlupákom nie je náš otec Andrej Hlinka. Hlupákmi sú tí, ktorí presadili výstavbu pomníka slovakofóba Masaryka pred Národným múzeom v Bratislave a dodnes k nemu chodia s kvetmi a ozdobnými vencami. -Dúfam však, že sa po dnešku sa dav čechofilných a masarykofilných pomätencov, ktorí k Masarykovmu pomníku tie kvety a vence nosia, predsa len trochu preriedi.