kronika

Na Slovensku máme veľa výročí. Napríklad pokiaľ ide o výročia okupácie, mohli by sme si ich pripomínať azda aj každý deň. V kalendári niet dátumu, na ktorý by nepripadala nejaká tá okupácia územia, kde sa nachádza naša domovina. Raz darmo, usídlili sme sa na rušnej križovatke národov, záujmov či vplyvov. Okupácie-to je daň za tento pomerne lukratívny geografický „flek“.

Náhodne spomeniem iba zopár tých najznámejších okupácií /bez ambície na chronologickú následnosť a úplnosť/:

• okupácia ľudom lužickej kultúry
• okupácia Keltmi
• okupácia Markomanmi, Kvádmi, Gerulami a i. germánskymi kmeňmi
• okupácia Rimanmi /možno až za Trenčín/
• okupácia Húnmi
• okupácia Avarmi
• okupácia Frankami
• okupácia Moravanmi
• okupácia staromaďarskými kmeňmi
• okupácia Mongolmi a Tatármi
• okupácia nemeckými kolonistami
• okupácia husitmi a bratríkmi
• okupácia Luxemburgovcami
• okupácia Habsburgovcami
• okupácia luteránmi
• okupácia Turkami
• okupácia kurucmi
• okupácia labancami
• okupácia valašskými kolonistami
• okupácia Židmi z Haliče
• okupácia Prusmi
• okupácia Napoleonovými Francúzmi
• okupácia Kutuzovovými vojakmi
• okupácia maďarskými revolučnými gardami
• okupácia kozákmi
• okupácia Prusmi 2.0
• okupácia kozákmi 2.0
• okupácia českými legionármi
• okupácia maďarskými boľševikmi
• okupácia českou armádou gen. Homolu
• okupácia Horthyho armádou
• okupácia ukrajinsko-ruskými partizánmi
• okupácia nemeckým wehrmachtom
• okupácia sovietskou ČA a rumunskou kráľovskou armádou
• okupácia českou Benešovou a Svobodovou armádou
• okupácia banderovcami
• okupácia vojskami Varšavskej zmluvy
• okupácia vojskami NATO
• …?

Toľko okupantov, až hrôza. Je boží zázrak, že sme všetky tie okupácie prežili. Všetko zlé je však vždy aj na niečo dobré. V tomto prípade nás neustále okupácie naučili byť voči okupáciám odolnými, imúnnymi. Naučili nás, ako okupácie prežiť. Trochu skloniť hlavu, trochu trpieť, trochu kolaborovať, trochu ale naozaj iba trochu rebelovať, trochu držať chrbát pod bičom okupanta, trochu frfľať, trochu ironizovať…a napokon aspoň na pár chvíľ, keď sa v povetrí objaví vôňa krátkej slobody – vystrieť sa, zakrepčiť si, nakrátko rozkvitnúť a potom, keď sa na obzore ukážu mraky novej okupácie, zaliezť do rodinných brlohov, pod ochrannú vrstvu blata, do úkrytov vhodných na kratšiu či dlhšiu hibernáciu…a čakať…

Sme Slováci, západní Slovania, národ vhodný na okupáciu. Ale pozor-páni okupanti, pozor na to čo hovoria naše dejiny ! – Dejiny hovoria, že všetci naši okupanti napokon kamsi odišli, pozabíjali sa navzájom, zaliezli, asimilovali. Boli ale už nie sú. Nuž a my -chudáčikovia okupovaní ? My sme boli, sme a ešte dlho dlho tu budeme.

/Tento blog venujem autorovi známeho a pravdivého bonmotu o okupantoch, – pánovi R.Kaliňákovi/.