kronika

Priznám sa, za vrchol novinárskej demagógie považujem tvrdenie, že „boli sme tam a pýtali sme sa a ľudia nám hovorili, že“. Priznám sa, že nemám rád manipulatívne novinárske akože ankety. V štandardnej ankete sa náhodne niekoho spýtate na jeho názor na čosi. /Je to tzv. randomizovaná anketa/. Alebo sa snažíte vytvoriť si aj keď malú ale predsa len ako tak reprezentatívnu vzorku občanov a tým potom dávate tú istú otázku. -Toto sú aspoň pokusy o objektívnosť.

Ak však novinár, o ktorom je známe odkiaľ je a aké názory jeho médium zastáva počká, až sa mu vyspovedá niekto, kto je na niečo riadne nahnevaný, alebo mu niečo osobne nevyhovuje, príp. na odporúčanie kolegov iných novinárov a spriaznených politikov vyspovedá občanov, ktorých mu vybrali politicky vyprofilovaní iní ľudia, -potom tá jeho „anketa“ nie je anketa, nie je nástroj poznania, ale nástroj jednostrannej propagandy. Potom výpoveď 2-3 no nech aj 10-tich ľudí dohodených politikmi a patriacich do rovnakej názorovej skupiny je bezcenná. Je to iba agitačné cvičenie. Prieskum s počtom respondentov N=1, 2..10…pozorne vybratých, aby potvrdili moju už vopred sformulovanú „pravdu“ nie je prieskum. Novinár, ktorý sa odvoláva iba na výpovede ľudí z jednej názorovej bubliny nie je novinár. Je to politik.

Ak takýto pseudonovinár v skutočnosti už politik zneužíva TB iného politika, aby ho provokoval jednostrannými názormi starostlivo vybraných ľudí /neraz však ani nie reálne existujúcich ľudí, ale vymyslených respondentov/, potom je to z jeho strany podlosť. Je to zneužívanie novinárskej profesie na politický boj. Ak sa novinár/ka Denníka N -ako dnes na TB Smeru, zákerne, takmer so slzami v očiach spýta premiéra Fica, čo odkáže zlými Srbmi zbitým Slovákom, akú pomoc im prisľúbi, – potom koná mimoriadne zákerne. Najmä ak premiér v priebehu TB už niekoľkokrát zdôraznil, že v B.Petrovci /kde sa udalosti odohrali/, má vec podrobne prešetrenú a že nebude zasahovať do vnútorných vecí Srbska-pretože NEJDE O MEDZIETNICKÝ KONFLIKT ale o KONFLIKT IDEOLOGICKÝ a vlastne i VNÚTROETNICKÝ. Najmä ak premiér a naši diplomati v Srbsku zistili, že na Slovákov a Srbov podporujúcich opozíciu slovne a potom aj strkaním zaútočili iní Slováci a Srbi, podporujúci srbskú vládu.

Otázku, položenú zákernou „novinárkou“ či „novinárom“ de facto političkou-politikom možno aj obrátiť: Pani novinárka, pán novinár – čo by ste odkázali tým Slovákom, ktorí súčasnú srbskú vládu podporujú a sú roztrpčení z toho, že Slováci- politici zo Slovenska, politici PS ohovárajú ich vládu v EK a EP a útočia na ňu vymyslenými obvineniami ?

Redaktorka/redaktor Denníka N dnes proti premiérovi Ficovi použil/a poriadne hrubé vrece. Vrece, z ktorého sa valili podlosti, zákernosti a demagógia. Premiér na tento atak reagoval PRIMERANE. Veď slovenské príslovie hovorí – na hrubé vrece hrubá záplata. Premiér oprávnene vyzval novinára/ku, ktorí sa na TB nesprávali ako novinári ale ako politici, aby boli ticho. Lebo jeho TB nie je priestor pre politické súboje. Ak však chce „novinár/ka“ de facto už politička či politik ísť do politickej konfrontácie s premiérom, potom by mali poslúchnuť odporúčanie R.Fica, potom by si mali založiť vlastnú stranu, zorganizovať vlastnú politickú TB príp. urobiť „coming out“ – a slovenskej verejnosti priznať, že už je členkou politickej strany – samozrejme tej jednej jedinej pravdovravnej strany – strany s absurdným názvom „Progresívne“ Slovensko.

Povedať niekedy niekomu, aby bol ticho, -lebo si to zaslúži, bez ohľadu na to, že je to na verejnosti a že adresátom je napr. žena, nie je nič škandalózne, nič grobianské, nič agresívne. Je to iba primeraná reakcia typu „na hrubé vrece, -hrubá záplata“.