kronika

Čo si to tí bruselskéí vojnoví štváči vôbec dovoľujú ? Aký vplyv na podobu prímeria a mieru na Ukrajine dnes chcú mať ? A začo , prečo ? Veď oni na tom, že vznikla šanca na prímerie a mier nemajú žiadnu zásluhu ! Oni na ceste, ktorá možno dovedie k ukončeniu zabíjania, ani len slamku krížom nepoložili. Vlastne položili – kládli nové a nové polienka pod kotol, v ktorom sa varila vojnová všetka tá doterajšia vojnová hrôza.

Nehanebníci ako Starmer, Macron, Merz, Tusk, Layenová, Kallasová…ba i prepytujem ministerko z Prahy, akýsi pán Lipavský by radi zasadli ku stolu, pri ktorom budú diskutovať veľkí chlapci – Trump a Putin. Nemajú ani trošku studu ? – Veď oni doteraz akékoľvek náznaky rokovaní o prímerí a mieri iba sabotovali. Nedokázali nič iné, iba vymýšľať nové a nové balíčky protiruských sankcií, šikovať na Ukrajinu nové a nové zbrane a milióny nábojov, delostreleckej munície, mín, rakiet, dronov…

Páni z Bruselu nemôžu byť až tak sprostí, aby nevedeli, že akýkoľvek ,mier či prímerie začína ROKOVANÍM aj s DRUHOU STRANOU. V tomto prípade s Ruskou federáciou. Napriek tomu, žiaden so samoľúbych „lídrov“ EU sa ani len nepokúsil nadviazať s Moskvou kontakt, nebodaj nejaké aspoň sondážne rozhovory. Naopak- keď sa v EU objavili odvážnejší politici, ochotní s Putinom a jeho ľuďmi rokovať – či už to bol Orbán alebo Fico, dobreže ich za to v EU a v NATO nezahlušili. Opľúvali a preklínali ich, kde len mohli. Urobili z nich agentov Kremľa, zradcov Európy a keby sa to dalo, pošlú nad Bratislavu či Budapešť „humanitné bombardéry“.

Dnes, keď sa črtá malá ale predsa len aká-taká šanca na prímerie ba dokonca aj na trvalejší mier, vyliezajú bruselskí „experti na mier“ zo svojich západoeurópskych železobetónových brlohov a pokúšajú sa priživiť na úsilí, vyvinutom Trumpom a Putinom. Chcú týmto veľkým hráčom kibicovať do ich hry, chcú mudrovať, zatínať pästičky, hádzať sa o zem, ak sa veci nevyvinú podľa ich predstáv.

V duchu hesla, že keď čert už ďalej nemôže robiť zle, tak aspoň smradí behajú teraz títo bruselskí satanáši okolo amerických emisárov a vymýšľajú jednu absurditu za druhou. Vraj sa nesmie rokovať o Ukrajine bez Ukrajiny, vraj treba na stretnutie dvoch superveľmocí zavolať aj Zelenského ? Zelenského ? To naozaj ? Preboha a on je kto ? Ten uzurpátor, ten dávno expirovaný pseudoprezidentský exot, ktorého už ani podľa kyjevských prieskumov nepodporuje väčšina banderovskou propagandou ohlúpnutého ukrajinského ľudu ? S týmto malým zarasteným človiečikom majú Putin a Trump rokovať ? A o čom ? Azda len nie o takých fantazmagóriách ako je návrat víťaziacej ruskej armády do jej pozícii spred februára 2022 resp. o akýchsi vojnových reparáciách ba dokonca o tom, ako sa má líder víťaziacej strany postaviť pred súd porazených ?

Áno, EU a UK majú právo vedieť, čo a ako bude s Ukrajinou po summite na Aljaške. Mali by sa to od Trumpa a Putina dozvedieť v malom predstihu, skôr ako novinári. Už aj preto, aby sa zbytočne nenamáhali s ďalšími protiruskými sankciami a nevymýšľali ďalšie blokády ruského exportu energií. Ale to je asi tak všetko, čo by si bruselskí páni za svoju podporu vojny, zabíjania sa Slovanov a ničenia ich majetkov zaslúžili.

Nuž a čo s pánom Zelenským ? – Ten by samozrejme nemal mať ani taký nárok na slovo, aký sa priznáva Západnej Európe. Avšak preto, aby sa situácia v Kyjeve predčasne nedestabilizovala /ona sa tam totiž po úspechu prímeria na Aljaške istotne destabilizuje/ a nevyvolala nové krviprelievanie, treba na záver prizvať pred Trumpa a Putina aj Zelenského. Nemal by však mať miesto pri stole, ale iba obďaleč, na pozícii vyhradenej pre podriadených. Mal by si tam vypočuť verdikt, na ktorom sa USA a RF zhodli a mal by si prevziať zoznam úloh, ktoré bude musieť ukrajinská armáda a ukrajinská vláda vykonať, aby sa dohoda z Aljašky premietla do reálnej praxe na ukrajinskom fronte a v ukrajinskom tyle.

Hovorí sa, že úspech má tisíc otcov, no neúspech ani jedného. Isté je, že ak sa prímerie na Ukrajine vydarí, budú sa aj k nemu hlásiť zástupy novopečených európskych mierotvorcov, s kabátmi narýchlo prevrátenými z vojnovej strany na stranu „nimi ťažko vybojovaného mieru“. Bude to komédia. Ale málokto jej bude tlieskať. Drvivá väčšina ľudí na svete bude vedieť, kto sa o prímerie na Ukrajine skutočne zaslúžil-a kto sa na ňom iba dodatočne priživil. Svet bude vedieť, kto sa na mierový banket prišiel iba „nažrať“ resp. kto tam prišiel uchmatnúť plody mieru, – tie, o ktoré sa nikdy a ničím prakticky nezaslúžil. -Ba popravde, konal skôr naopak, tak aby tieto plody na ukrajinskom strome nikdy nedozreli.