kronika

Publicisti u nás ale i v zahraničí sa z lenivosti alebo zo zákernosti radi odvolávajú na „verejné pravdy“, zabehané novinárske a politické klišé, ktoré potom používajú v demagogickej konfrontácii s faktami ako čosi, čo ani netreba dokazovať, čo je akási diskusná teoréma.

V poslednom čase ma zaujalo zopár takýchto klamstiev, vychádzajúcich z akože všetkými prijímaných „právd“ či „údajov“. Tieto klamstvá potom vedú ich nositeľov k dezinformačným či lživým analógiám.

Opoziční politici, seriózne sa tváriaci politickí komentátori a bohužiaľ aj A.Danko v poslednom čase naznačujú, že R.Fico už nie je taký, aký býval. O.i. hovoria, že už starne a že by mal vzhľadom na svoj vek pomaly premýšľať o dôchodku. Takže sa na to pozrime cez jednoduché číselné údaje, týkajúce sa politikov niektorých európskych krajín.

Nemecký kancelár Merz má 69 rokov; pre nikoho nie je starý, no Fico so 61 rokmi je starý…

Britský premiér Starmer má 62 rokov; pre nikoho nie je starý, no Fico so 61 rokmi je starý…

Ursula von der Layenová má 66 rokov; pre nikoho nie je stará, no Fico so 61 rokmi je starý…

Donald Tusk má 68 rokov; pre nikoho nie je starý, no Fico so 61 rokmi je starý…

Vikgtor Orbán má 62 rokov; pre nikoho nie je starý, no Fico so 61 rokmi je starý…

Petr Fiala je Ficov ročník, má 61 rokov; pre nikoho nie je starý, to len Fico s rovnako 61 rokmi je starý. -Mimochodom, Fiala je o pol mesiaca starší ako Fico…- Ach tá aritmetika. Alebo že by za tým bolo niečo iné ?

-Malá odbočka: všimli ste si, ako často novinári informujú o nevyliečiteľných či smrteľných chorobách nimi neobľúbených politikov ? U nás najmä Putina a Fica. Obaja boli médiami už aspoň 20 krát pochovaní. Mali a majú aspoň 40 rôznych vážnych diagnóz. No dosť už. Toto nie je ani tá klamárska aritmetika. Ochorenia politikov to je na bulvár sa hrajúci systém zneisťovania fanúšikovského tábora týchto politikov.

Poďme k inej veci. Ku kadejakým analógiám medzi postojom vlády ku škodám po zemetrasení a po nedávnej víchrici na Východnom Slovensku: vláda SR vraj pri zemetrasení navštívila Východné Slovensko, lebo tak mohla poukázať na zlý postoj minulej a dobrý postoj súčasnej vlády k obetiam pohromy. Teraz, – keď už nemohla využiť návštevu územia postihnutého víchricou na falošné porovnávanie minulej a dnešnej vlády -sa na ľudí, ktorých majetok poškodila víchrica, jednoducho vykašľala.

– Aritmetika pre klamárov: Rozdiel v prístupe k obom pohromám spočíva vo veľkosti škody, v predvídateľnosti daného prírodného javu a i. Sústreďme sa iba na aritmetiku škôd: a/ škody po víchrici /poškodené pokrývky striech/ sa odhadujú na niečo okolo 700- 800 tis. eur; b/ škody po zemetrasení /zničené celé domy a verejnoprospešné budovy/ dosiahli asi 3,5 mil. eur.; rozdiel medzi výškami škôd je násobný: konkrétne 4-5 násobný. Z veľkosti škôd vychádzala aj vláda SR. Škody po víchrici neboli také enormné, aby ich vláda nedokázala riešiť na nižších úrovniach riadenia. Tak aj konala a všetky prípady poškodených, v ktorých boli zákonné dôvody pomôcť aj vyriešila: pomohla alebo pomáha.

Druhý prípad je zo zahraničia. Publicisti a politici v snahe znižovať bojaschopnosť ozbrojených síl Ruskej federácie sa často odvolávajú na to, že vraj Rusi už dávno nie sú svetová veľmoc, lebo na Ukrajine za pomoci miliónovej armády nevedia dobyť ani len jedno malé okresné mesto. Podobne vraj v minulosti státisíce ruských vojakov nedokázali poraziť Afgáncov a museli z Afganistanu s hanbou odísť.

Aritmetika pre klamárov: a/ na Ukrajine nie je miliónová ruská armáda ale len čosi okolo 350-390 tisíc vojakov; Rusi síce majú v OS RF takmer jeden a pol milióna vojakov, no tí sú potrební aj na iných miestach najväčšej krajiny sveta; Ukrajina má tiež takmer miliónovú armádu; z nej je však až 80% na fronte vo Východnej Ukrajine-a ešte aj ten zvyšok – napr. tisíce pohraničiarov strážiacich rumunskú hranicu, aby mladí Ukrajinci nemohli pred zmobilizovaním utiecť do zahraničia, bol v stave najvyššej núdze prevelený ku Pokrovsku. Potenciálne má teda RF v konfrontácii s Ukrajinou väčšie ľudské zdroje, v každodennej bojovej praxi na frontoch má však takmer dvojnásobnú prevahu Ukrajina.

A teraz k tým státisícom ruských /v skutočnosti sovietskych/ vojakov pri expedícii do Afganistanu. Na tzv. bratskej pomoci ZSSR afgánskemu ľudu sa naraz zúčastňovalo cca 100 tisíc sovietskych vojakov. Domov sa nevrátilo, lebo bolo zabitých- 13 tisíc vojakov. Ide o údaje z Pentagonu-skutočné čísla vojakov zúčastnených na expedícii a padlých v Afganistane budú určite o niečo nižšie.

V Afganistane však bojovali aj vojaci USA. Aj oni tam mali /podľa údajov Pentagonu/ na vrchole vojny asi 130-170 tisíc vojakov. Z nich padlo asi 2,5 tisíca vojakov. -Opakujem, podľa údajov z Pentagonu. Obe armády-sovietska i americká, museli z Afganistanu napokon odísť bez dosiahnutia víťazstva. Tieto armády však z krajiny odchádzali z rôznych dôvodov. Sovieti odišli preto, lebo už nemali peniaze ani len na udržiavanie 100 tis. armády a preto, lebo sa im perestrojkovo začal rozpadať ZSSR. USA odišli preto, lebo dostávali jednu vojenskú porážku za druhou- armáda Afganistanu spolupracujúca s USA sa rozpadla a Taliban obsadil nielen celý vidiek ale aj väčšinu veľkých miest. USA na konci ťaženia do Afganistanu už ovládali iba malé perimetre okolo svojich základní a hermeticky uzavretú vládnu štvrť v Kábule. Napokon sa USA s Talibanom rýchlo dohodli na „stiahnutí“ a na lietadlách a vrtuľníkoch zachraňovali pred smrťou aspoň kolaborantských vládnych úradníkov a tlmočníkov.

Nuž, aj takto sa veci majú. Stačí vziať do úvahu iba jednoduché počty, porovnať ich a potom uznať, že realita bola či je iná, za akú ju niektorí publicisti a politici považovali.