kronika

Som naozaj medvediar, priateľ medveďov nielen podľa blogerskej prezývky. Do svojho súkromného lesíka som zakázal vstup cudzím ľuďom a vyhradil priestor iba pre medvede, inú divú zver a vtáky. Tabuľka pri vstupe do lesíka oznamuje, že je to vstup do tzv. MEDVEDIEHO RAJA. Len pre medvede a ich zvieracích „spoluobčanov“ ! Akékoľvek aktivity proti medveďom sú na tomto mojom pozemku zakázané.

Od vlaňajšej jesene, po smrti môjho oddaného psa Cyrila som si z útulku /psov si vyberám zásadne z útulku/ zadovážil mladú sučku. Po prvom háraní už stihla mať malé šteniatka. Potom ju však v útulku sterilizovali. Sučku volám Linda. Je to krátke a zvučné meno.

S Lindou som spokojný. Je k ľuďom, s ktorými ju ja zoznámim, priateľská. Na tých ostatných breše, ale to má v popise práce. „Ostatní“ ľudia sa ale nemusia báť, Linda patrí medzi psov, ktorí brešú ale nehryzú. Problém je, ak Linda zacíti v mojom lesíku pachy alebo priamo uvidí divú zver: veveričky, líšky, kuny, sojky alebo divé holuby -hrivnáky. No predovšetkým, ak v lesíku uvidí či zacíti medveďa. Vtedy sa Linda prejaví v súlade so svojim rodokmeňom. Ukáže sa ako ozajstný poľovnícky pes „English pointer“ alebo „anglický stavač“ alebo jednoducho stavač- pointer.

Keď pointerka Linda uvidí či zacíti medveďa, zmení sa na nekonečne smelého fanatického poľovníka. Rodeného „lovca“ medveďov. Vlani, pár dní po tom, čo ku mne prišla z útulku, som s ňou zažil prvé lovecké dobrodružstvo. Ako obvykle som si fotil pod oknom domčeka medvedicu Mášu s troma mladými medvieďatmi. Pointerka sedela vedľa mňa a tiež sa dívala, ako sa rodinka pasie na chutnej ďateline, divo rastúcej v hustých trsoch popri potôčku.

Aby som mal ostrejší záber, otvoril som trochu okno. A vtedy sa to stalo-Linda vyskočila z parapetu obloka z takmer dvojmetrovej výšky rovno medzi medvediu rodinku. Medvieďatká nechala, aby sa rozutekali do najbližšej húštiny a vrhla sa na hlavnú korisť – na úbohú medvedicu Mášu. Tá sa dala – hoci 4-5 krát mohutnejšia než pointerka, – ozlomkrky na útek. Linda za ňou. Dorážala do nej raz zľava, raz sprava. Nakoniec sa všal medvedica zastavila, postavila na zadné a rozhodla sa, že pred ďalším útekom uprednostní boj. Lindu trochu myklo dozadu, no iba na desatiny sekundy. Spamätala sa a začala do medvedice z trochu úctivejšej vzdialenosti opäť dorážať. Takto to prebiehalo až do chvíle, kým medvedica Máša neopustila môj lesík, nepozbierala roztratené medvieďatká a nezmizla s nimi vo vzdialenej húštine.

Až vtedy, keď už medvedica evidentne opustila Lindino teritórium, precitla pointerka z loveckého amoku a dala sa mi privolať do domčeka.

V zime zostal náš lesík opustený, napospas prírode – a zlým ľuďom. Dedinčanmi nahuckaní šarhovia z oxymoronickej Ochrany prírody medvedicu Mášu a dve z jej mláďat zastrelili. Druhému mláďaťu sa podarilo ujsť a akoby zázrakom /bola však relatívne teplá zima s minimom snehu/ dožiť sa tohtoročnej jari a leta.

Vedené inštinktom a ranými spomienkami začalo mláďa-začínajúci pubertiak, chodiť na ďatelinu tam, kde to poznal ešte keď žil spolu s nebohou mamou Mášou a súrodencami. – Pod okno môjho domčeka. Nádherný Liptov sa pri pohľade na malé pasúce sa medvieďa zase stal ešte nádhernejší.

Aby mi tú krásu Linda nepokazila, musím ju po 6-tej podvečer zavrieť v domci. Tu stojí v izbe pred oknom celá vyšponovaná. Stojí v pozore ako správny stavač a ukazuje mi, že je obeť na dohľad a že by som ju mal uloviť. – No a ja lovím a lovím-dakedy aj 50 záberov za večer….

Letná idylka z Liptova. Skoro až gýčová. Pre tých, čo sa neboja ísť do lesa a vedia ako sa v ňom správať, je to paráda, akú nikde na tejto zemeguli /samozrejme aspoň podľa mňa, vlastenca/ nezažijú.

No a čo tí ostatní ? Tí čo majú -oprávnene alebo neoprávnene strach z liptovskej divočiny ? Tým odporúčam zájsť do útulku a nájsť si tam nejakého opusteného pointera alebo ešte lepšie-pointerku, -lovkyňu liptovských medveďov. No „lovkyňu“ samozrejme iba v úvodzovkách. Jej úlohou nie je medveďa uhryznúť, nedajbože nejaké mladé medvieďatko roztrhať.

Ak si ju s náhubkom a mocnou vôdzkou zoberiete na hríby /griby/ alebo iba tak na špacír, sledujte dobre, čo robí. Ak zastane a ako správny stavač sa postaví do loveckej pozície, vedzte, že je medveď na blízku. Ak ho chcete odplašiť, dajte pointerovi/pointerke povel na brechot. Ubezpečujem vás, že sa ozve taký brechot, že ešte aj poľské medvede sa dakde okolo Morského oka od strachu pokakajú.

-Len toho pointera-pointerku nezabudnite mocne držať, lebo inak sa dostane do amoku a vráti sa k vám s previnilým výzorom tváre hádam aj o dve-tri hodiny.

Priatelia, tí čo sa bojíte medveďov, nechoďte do liptovského lesa. Smrekové „dubáky“ aj tak ešte nerastú. /No aj modráčik, pózujúci v tomto suchu pri potôčku, dokáže potešiť/. Alebo sa zdržujte okolo hotelov, na bešeňovských kĺzačkách, v tatralandovských vodných svetoch okolo suchom dosť scvrknutej Liptovskej Mary či v bazénoch na Štrbskom, v Smokovci alebo v Lomnici.

Ak vás to však ťahá do lesa, – nezabudnite zájsť do útulku – vziať si odtiaľ na výlety stavača/stavačku. Atleticky urastené psisko, nabité láskou a oddanosťou, tam už iste na vás netrpezlivo čaká.