kronika

Jeden z najprekvapivejších prieskumov verejnej mienky v minulom týždni odhalil, že dosť výrazne nad50% Slovákov hodnotí socializmus pozitívnejšie ako súčasný kapitalizmus. Vyľakaní propagandisti Západu a jeho kapitalizmu-Mikloš a Vašečka ihneď začali ľudí presviedčať, že preferovanie socializmu pred kapitalizmom je omyl v hlavách respondentov. Vraj neposudzovali veci racionálne, ale citovo, prostredníctvom mechanizmu tzv. spomienkového optimizmu. Mikloš, aby vyvrátil validitu toho, čo si Slováci myslia sa dokonca pustil do hlbokej analýzy emocionality človeka. ..

Insitný fyziológ a psychológ Ivan Mikloš /vzdelaním kadečo, len nie absolvent psychológie či fyziológie/ sa dokonca pustil do popisu toho, ako spomienkový optimizmus vzniká: na vine je vraj to, že nad centrom racionality v mozgovej kôre víťazia pudy z mozgového kmeňa a city z amigdaly. – Bravó, pán Mikloš, z fyziológie a neuropsychológie by ste u mňa síce dostali hodnotenie „neprospel“, no západoeurópski kamoši by vám za spochybnenie normality tých, čo nepreferujú kapitalizmus udelili možno aj Nobelovu cenu.

Pán Mikloš, vy ste génius. Teraz už len vysvetliť patologičnosť toho, keď človek po Slovensku nachádza väčšinu fungujúcich fabrík, postavených za 4O rokov socializmu a iba zúfalú menšinu fabrík, postavených za 35 rokov súčasného kapitalizmu. Zostáva už len dokázať, prečo neracionálna väčšina Slovákov hodnotí veci cez amigdalu, hypocampus a mozgový kmeň a vysoko intelektovo vyvinutá menšina iba cez mozgovú kôru. Napokon zostáva vysvetliť už iba to, prečo osvietená menšina Slovákov nevidí také za socializmu postavené a dodnes funkčné hospodárske objekty ako sú Slovnaft, VSŽ/US Steel, BAZ/Volkswagen, Duslo, Železiarne Podbrezová, SCP Ružomberok, Gabčíkovo-Nagymaros, Oravská priehrada, Lipt.Mara, Domaša, Šírava, Starina, vážska kaskáda, atómové elektrárne Jasl.Bohunice a Mochovce…atď. a miesto toho vidia iba ten neveľký počet tovární, čo tu postavili kapitalisti-tzv. západní investori /alias vykorisťovatelia/.

Pán Mikloš, želám vám, aby ste v rámci svojej liečby z naivného ale zato riadne fanatického pohľadu na ekonomiku socializmu a ekonomiku kapitalizmu navštívili za socializmu prekvitajúce fabriky, ktorým váš kapitalizmus zakrútil krkom. Napríklad ZŤSky, BZVIL Ružomberok, ZSNP Žiar nad Hronom, Chemlon Humenné, NH Sereď, TAZ Trnava, ZDA Partizánske, Mier Topoľčany, Nový domov SNV, Jas Bardejov,SL Komárno, Babetta Kolárovo, Elektrosvit N.Zámky NChZ Nováky, … a stovky ďalších fabrík, baní, mostov, ciest, nemocníc, univerzít, škôl, divadiel, tisícky škôlok, domov kultúry a pod.

Pán Mikloš vy a vaši spolubývajúci v bubline kapitalistickej prosperity iste budú argumentovať rastúcou životnou úrovňou, množstvom technických vymožeností, paritou kúpnej sily, a pod. -Nie je to však nič prekvapujúce, svet išiel za 35-40 rokov dopredu -dokonca aj v Kongu a Nigeri išiel dopredu. Technický pokrok ale nie je exkluzivita kapitalizmu. Stačí spomenúť vyspelú Čínu, kde stále vládnu komunisti.

Ozaj a kuriozita na záver. – Čo myslíte, prečo pred 45 rokmi ľuďom k životu nebol potrebný dokonca ani jeden automobil-hoci väčšina rodín ho už v 7O-8O-tych rokoch mala, -a prečo dnes rodiny majú 2 alebo 3 autá ? Je to jednoduché,-ľudia mali prácu takmer pri dome a chodili do nej buď peši, alebo mestskou hromadnou dopravou. Autá sa využívali skôr na rodinné akcie a výlety. Na každodenný život stačila lacná /aj keď na dnešné pomery menej komfortná/ hromadná doprava. Za socializmu chodili osobné vlaky všade tam, kde boli koľajnice a autobusy nevynechali žiadnu dedinu či dokonca osadu alebo kopanicu. – Dnes ? Skúste spočítať železničné spoje, autobusové spoje, ktoré boli zrušené. Skúste spočítať obce, ktoré dnes nielenže nemajú autobus, ale ani len predajňu potravín !

Pán Mikloš, táto enumerácia faktov o socializme nie je výsledok spomienkového optimizmu. U tých, čo ho ešte nezažili, by to bol aj nonsens. A nevysvetlí to ani vašečkovský pseudosociologický pojem transgeneračného prenosu. Keď sa človek, mladý či starý pozerá na socialistické fabriky-funkčné ale aj tie zničené kapitalizmom, na úsudok o plusoch a mínusoch minulého systému mu postačí zdravý rozum. A nebude mu treba žiaden mozgový kmeň, amygdala či hypocampus. Žiaden spomienkový optimizmus.

-Spomienkovým optimizmom trpia, pán Mikloš, skôr tí, čo kladne hodnotia vašu ekonomickú erudíciu v roku 1992 /na vrchole vašej kariéry/, keď ste vami nenávidenému samostatnému Slovensku prognózovali výmenný kurz 1 česká koruna za 3 slovenské. Toto, pán Mikloš, tým, čo majú normálne ničím neovplyvnené spomienky, postačí na to, aby vás raz a navždy zaradili do panoptika figúrok, budujúcich raný slovenský kapitalizmus.