kronika

Na pouličných proti-vládnych demonštráciách sa v piatok v SR zúčastnilo na celom Slovensku asi 20-29 tisíc osôb. V Bratislave podľa údajov profesionálnej bezpečnostnej služby /najatej organizátormi/ to bolo 9-11 tisíc občanov. V krajských mestách ako sú Košice to bolo 3,5-7 tis., v B.Bystrici 2-4 tisíc, v Žiline 1,5-3 tisíc, v Nitre a Prešove po 500 až tisíc ľudí. O demonštráciách v Trenčíne a Trnave nie sú údaje. V asi 30 okresných miest to boli iba desiatky až stovky ľudí-spolu asi 3 tisíc ľudí. Aj podľa protivládnych médií bola účasť oproti februáru výrazne nižšia. Aj preto organizátori plánujú urobiť pauzu a o ďalších demonštráciách uvažujú až o 2 týždne.

Pouličnými demonštráciami sa usiluje slniečkárske sorosovské podhubie nedemokratickou cestou zmeniť nežiadúci výsledok slobodných a demokratických volieb. Táto technika sa niekedy volá aj oranžová revolúcia. Niekde – napr. v Rumunsku v r. 1989, na Ukrajine v 2014 alebo v Arménsku o pár rokov neskôr bola úspešná. V Gruzínsku, Maďarsku však úspešná nebola. Ani v SR sa v 2018 pokus nevydaril /vláda R.Fica bola síce zamenená za vládu P.Pellegriniho ale iba na nátlak „koaličného“ maďarského Mostu/.

Po r. 2023 sa sorosovskí progresívni liberáli usilujú o oranžové revolúcie v Srbsku a opäť na Slovensku. Ideológovia týchto revolúcií spolupracujú so zahraničnými špecialistami, s pro-západnými médiami a opozíciou. V poslednom čase je u nich módou narábať so lživými číslami o sile pouličného protivládneho hnutia. Základným nástrojom je široké propagovanie miesta a termínu demonštrácií, využívanie mienkotvorných osobností z umenia, športu a pod. na pro-demonštračnú atmosféru a napokon aj lživé alebo veľmi zveličené oznamovanie počtu ľudí, čo sa na demonštrácie podarilo nalákať.

Príkladom zo Slovenska je „informácia“ o 60 tis. účastníkoch jednej z prvých bratislavských demonštrácií. Odborníci na odhad účasti zhromaždených osôb následne toto číslo skresali na sotva polovicu /z nej bola odhadom asi štvrtina Ukrajincov/. Od momentu, keď sa prevalilo zveličovanie počtu demonštrantov sa v Bratislave reálny počet demonštrantov už iba zmenšuje. Naposledy to bolo cca 8 tis. demonštrantov /údajne v Košiciach ich bolo viac, -ktovie…/. Zajtra má byť na demonštrovanie ideálne jarné počasie. Silná je opäť aj propagácia demonštrovania. Nuž uvidíme, koľko na nám.Slobody príde „oranžových revolucionárov.“

V Srbsku sa v posledných mesiacoch tiež konajú protivládne demonštrácie. Ich impulzom je smrť 15 občanov, na ktorých sa zvalila strecha prístrešku, postavená ešte za socializmu. Tento absurdný dôvod je podporovaný všeobecnými frázami o korupcii a mafiách ovládajúcich štát.

Protivládne demonštrovanie sa asi pred mesiacom zhmotnilo do 40-tisícového zhromaždenia. Akcia ale zlyhala. Problémom bolo, že neďaleko od proti-vládneho zhromaždenia sa uskutočnilo pro-vládne zhromaždenie asi 120 tis. členov a priaznivcov vládnej SNS. Pre srbskú SNS nebol problém týchto ľudí zgrupovať. Srbská SNS má totiž až 750 tisíc členov.

Posledná protivládna demonštrácia sa odohrala asi pred týždňom. Opozičná a západná tlač uvádzala, že sa tam zhromaždilo cca 300 tisíc ľudí. Dôkazom mali byť televízne zábery na plné belehradské bulváre. Nuž áno, tých 300 tis. ľudí vtedy na belehradských uliciach byť mohlo. „Malou“ komplikáciou však bolo, že dve tretiny z tých davov neboli protivládni ale naopak pro-vládni priaznivci prezidenta Vučiča…

Ani vládne strany v SR by nemali problém pozvážať do Bratislavy svojich ľudí. Počet členov vládnych strán plus počet členov mimoparlamentných pro-národných strán sa blíži k 30 tisícom. Iba Smer sám osebe má 15 tis. členov.

Počet členov opozičných strán je aj dokopy výrazne nižší ako počet Smerákov. Pro-vládne orientovaní občania by sa bez ťažkostí dokázali zísť na masovej bratislavskej demonštrácii. Otázka je, načo by to bolo dobré. Argumenty opozície o prechode SR do područia putinovského Ruska vyvracia každodenný politický život. Argumenty o akejsi „ficovej drahote“ sa vo svetle reálnych ekonomických údajov /historicky najnižšia nezamestnanosť, rast nominálnych miezd o 8% a reálnych miezd o vyše 3%, násobne väčší rast HDP ako v Nemecku, klesajúca miera inflácie a v rámci nej aj potravinovej a energetickej inflácie atď./ -tieto negativistické či katastrofické opozičné argumenty sa rozpúšťajú ako sneh na jarnom slnku.

Normálni Slováci sa teda nemajú dôvod na námestiach zhromažďovať. Ulice Bratislavy a i. miest pokojne prenechávajú chronickým antificovcom, takmer až chorobne závislým na svojom piatkovom buntošení. Je to v poriadku, sympatizanti Šimečku, Grolinga či Matoviča majú demokratické právo zhromaždiť sa, trochu si zakričať a uvoľniť tak stres zo svojich nie najšťastnejších životov.

-A my, drvivá väčšina Slovákov, máme zase demokratické právo povedať nahlas, čo si o týchto pokusoch povaliť vládu z ulice myslíme. My máme demokratické právo aj na to, aby sme si pri pohľade na demonštrantov pobavene zaťukali na čelo…