kronika

Začal kampaň za redukciu medveďov. Urobil z nej predvolebnú tému.Uspešnú, lebo sa vďaka nej dostala SNS do parlamentu a chytili sa nej prakticky všetci slovenské strany.

Očakával, že ako mediálny odborník na medvede sa stane ministrom ŽP. S výhovorkou na jeho slovník a spôsoby ho ale Čaputová nevymenovala. Huliak šípil, že sa takto uľavilo aj SNS a vládnej koalícii. Stal sa napokon iba predsedom výboru pre ŽP.

V systéme regulácie medveďov, ktorý spoluutváral, požadoval miesto pre platenú spoluúčasť „jeho“ poľovníkov na regulácii. Nedostal ju. Vec dostali na starosť profesionáli zo zásahových tímov OCHP MŽP. A k tomu, ako inak, dostanú aj štátne peniaze…

Členovia jeho NK sa mu postupne začali sťažovať, že sú presúvaní z postov na úradoch ŽP. Evidentne strácal v SNS politické pozície v Prospech Dankových a Tarabových ľudí. Keď sa ho jeho spolustraníci nezastali ani v spore s jednou opozičnou poslankyňou, pohár trpezlivosti mu pretiekol. So svojim bôľom vyšiel na verejnosť.

On, ktorý svojou témou a vystupovaním dostal SNS do NRSR, ktorý fakticky zabezpečil vznik pro-národnej koalície, ustúpil v boji o ministra ŽP, bránil Danka v tých najťažších chvíľach no sám zostal v bojoch osamotený, on ktorý sa pasoval za hlavu slovenských poľovníkov, rybárov a včelárov…sa stal vo „vlastnej“ vláde tak bezvýznamný, že jeho intervencia už nepomáha, ale skôr škodí, povedal si dosť.

V Očovej by toľkoto nespravodlivosti stačilo. Nielen na žiadosť o satisfakciu, ale aj na trochu tvrdšiu chlapskú odpoveď. V Očovej áno. Slovensko však nie je iba Očová. Je to aj krajina plná zaintrigovaných politických chytrákov, prefíkaných politikov a pseudopoliikov, krajina zradných obezličiek, nášlapných mín a pod.

Má Huliak šancu byť úspešný aj na Slovensku ? Uvidíme.