Rozhodnutia súdu sa vraj v právnom štáte nekritizujú. Súdne rozhodnutia sa vraj rešpektujú. Súhlasím-malo by sa tak robiť, ak je ten štát demokratický a súdy v ňom fungujú na princípe ústavnosti. V SR to tak zďaleka nie je. Nová vláda sa pokúsila o obnovu ústavnosti, – no súdna prax z minulosti jej v tom bráni. Paradoxne najviac jej v tom bráni práve ten súd, ktorý sa o ústavnosť v štáte mal starť najviac – ÚSTAVNÝ súd.
Ústavný súd pod vedením istého pána Fiačana sa včera dopustil hrubých nemravností. Podnikol kroky, ktoré pošliapávajú doterajšiu ústavnoprávnu prax. Za jeden deň Ústavný súd stihol:
1/ v rozpore s PIATIMI vlastnými rozhodnutiami z minulosti rozhodnúť o pozastavení účinnosti právnej normy, ktorá ešte neprešla všetkými zákonom stanovenými fázami oficiálnej kodifikácie; posudzovaná norma /novela TZ/ totiž nebola uverejnená v Zbierke zákonov;
2/ v rozpore s doterajšou vlastnou praxou a v rozpore s vlastnými princípmi konania dopustiť, že jeho včerajšie rozhodnutie o novele trestného zákona bolo publikované v opozičnej tlači skôr, ako s ním boli oboznámené dotknuté strany, predovšetkým parlament a vláda SR;
Oba tieto kroky Ústavného súdu sú nehorázne. Vyjadriť s nimi nesúhlas je nielen možné ale dokonca nutné. Neodsudzuje sa totiž samotný rozsudok, – veď ten ešte ani nie je prijatý, – odsudzuje sa SPRÁVANIE ústavného súdu, jeho nemravné a vo svojom dôsledku neústavné kroky.
Za nehoráznymi krokmi ÚS sa dajú cítiť špinavosti istého umazaného starého pseudo-právnika z Košíc. On bol asi ten hlavný vyjednávač opozičnej prezidentky a opozičných politikov so sudcami ÚS. Má na to tú správnu etickú výbavu.
Rýchlosť. s akou konal ÚS, je extrémne podozrivá. Ak v nej ÚS nebude pokračovať aj v procese vlastného rozhodovania o veci ako takej, – a bude rozhodovanie predlžovať o mesiace až roky, – potom sa Fiačanov „opozičný“ súd sám usvedčí zo svojej nekorektnosti. – No veď uvidíme…
Včerajšie kroky Ústavného súdu sú v súzvuku s konaním tohto súdu pri rozhodovaní o možnosti referendom meniť ústavu a skracovať volebné obdobie aktuálnej vlády. Včerajšie kroky Ústavného súdu sú neodborné, nie právne. Sú to kroky politické. Sú to kroky, ktoré sú v súlade so želaniami opozičných strán, opozičnej prezidentky a opozične naladenej menšej časti verejnosti. Väčšina členov Ústavného súdu sa takto zaradila do politického tábora opozície. Z Ústavného súdu pod Fiačanovým vedením sa stal Opozičný súd. Súd, konajúci v záujme opozície. Súd konajúci PROTI VLÁDE Slovenskej republiky. Súd, ktorý nerešpektuje trojdeľbu štátnej moci a otvorene sa konfrontuje s mocou zákonodarnou a exekutívnou. Je to čosi. čo je v demokratickom právnom štáte nehoráznosť non plus ultra.
Jasne protivládnym a pro-opozičným konaním sa Ústavný súd zbavil privilégia, aby sa občania k nemu správali s úctou, s dôverou v spravodlivosť a v jeho mravnosť. To, čo dnes v Košiciach máme, je ďalší z prvkov čaputovsko-matovičovského pokrivenia demokratičnosti a právnosti. Ústavný súd v súčasnom zložení a pod súčasným vedením je ďalšia opozičná entita.
Nie je z tohto pohľadu náhodné, že nemravné kroky Ústavného súdu boli vykonané v PREDVEčER opozičných protivládnych demonštrácií. Dnes budú mať čo sfanatizované protivládne davy oslavovať. Nečudoval by som sa, keby si opoziční politici zavolali k sebe na tribúny aj členov Ústavného súdu – a keby víťazstvo nad legitímnou demokratickou vládou oslavovali spolu s nimi. Veď sú jeden team !
29. február sa niekedy nepovažuje za čistý deň. Niektoré povery ho nazývajú „diablovým prílepkom“ alebo „dňom diabla“. Nemôžeme si pomôcť, ale v prípade slovenského 29.februára 2024 takáto povera nie je ďaleko od pravdy.