Spočiatku som si včera pri večernej „diskusii“ magisterky Kolíkovej na ta3 myslel, že ju moderátor Bielik pozval do ta3, aby sa pred Slovákmi ešte viac zhovadila. Aby sa ešte viac zasvinila slovnou hnačkou, ktorá je pre jej diagnózu typická. No keď som videl, že sa Bielikovi vidí veľa aj tých 5 minút priestoru, ktoré Kolíkovej oponent Michelko od neho dostal-keď som videl, že len čo sa tento Dankov úradníček zmohol na 3-4 slová nesúhlasu, už mu Bielik skočil do reči, -hneď mi bolo jasné, že Bielikovi ide o niečo iné.
-Mimochodom, – Bielik si na zhovaďovanie -diskutéra i SNS,- rád pozýva do diskusie práve pána Michelka. Tento podržtaškovsky pôsobiaci jachtavý, koktavý, zabiehavý národniarček poslušne čaká, kým si ho moderátor všimne alebo kým sa jeho oponent unaví a siahne po pohári vody. Vtedy pán Michelko málo výrazným hlasom čosi zamumle, tri-štikrát sa následne opraví a potom, keď mu moderátor alebo protidiskutér skočí do reči, hneď stíchne a /asi aj s radosťou/ zalezie do kresla čo najďalej od stole.
Som presvedčený, že Bielik častým Kolíkovej pozývaním do svojej relácie Kolíkovú nechce pred Slovenskom ešte viac zhovadiť. On jej z úprimného srdca /možno aj lásky, ktovie/ chce poskytovať čo najviac priestoru. Včera napríklad 95% diskusného času. Jemu sa jej hnačkovitá slovná produkcia páči. On ju obdivuje ! Amenmáriatma, -on ju fakt obdivuje !
Technická poznámka na záver. Medzi odborníkmi psychiatrami a psychológmi sa obrazným vyjadrením „slovná hnačka“ označuje jeden zo symptómov disociatívnej /konverznej/ poruchy, kedysi nazývanej hystéria. Charakterizuje ju teatrálny, unáhlený, prekotný jazykový prejav, neschopnosť počkať na vyjadrenie druhého človeka, neovládateľné skákanie ľuďom do reči, podopreté nedočkavými a nesúhlasnými grimasami a výraznými pohybmi celého tela. Hnačkovitá reč je navonok foneticky bohatá, no obsahovo prázdna. Plná fráz a floskúl. Obsahujúca urážlivé a hostilné výrazy, zamerané voči oponujúcim druhým ľuďom.
Slovná hnačka sa v manifestnej fáze dá regulovať iba medikamentózne. Terapia metódou „nechajme ju vyhovoriť, však sa ona utíši“ je kontraproduktívna. Pacient so slovnou hnačkou neskončí sám od seba. To ho skôr v jeho plamennej reči šľak trafí. A poslucháča možno ešte skôr.